Posledný mesiac a pol som strávil behaním po pohovoroch a hľadaním si nového zamestania. Nebudem vám klamať – sú zábavnejšie situácie ako jobhunting, ale čaká to väčšinu z nás. Odporúčam tento článok hlavne čerstvým nezamestnaným absolventom (ako som aj ja), aby ste mali nejakú predstavu o tom, ako to pri hľadaní si zamestnania chodí. Na záver potom ešte zopár rád ohľadom pohovorov a životopisov.

Posledný týždeň bol dosť nahovno. Veľa ľudí ma vytočilo a namiesto toho, aby som zo skrine vytiahol svoj zaprášený rotačný guľomet a zastrieľal si po škôlkároch, rozhodol som sa radšej si vyventilovať hlavu týmto článkom. Pero je vraj mocnejšie ako meč.
(Pero ale nemá 6 hlavní a kadenciu 6000 nábojov za minútu )

Určite drvivá väčšina z vás vie, kto je to Rihanna, Miley Cyrus alebo 50 Cent. Kto z vás ale vie, ako sa volá ten doktor, ktorý vykonal prvú transplantáciu pečene na Slovensku? Alebo požiarnik, ktorý zachránil najviac ľudí z horiacich budov? Ha?

Keď si odkrútim všetky svoje povinnosti a som príliš unavený na to ísť niekam von, tak si doma sadnem pred telku, aby som si oddýchol. Prvých 5 minút strávim prepínaním staníc a hľadaním niečoho zaujímavého. Vždy ale po chvíli začnem počuť v hlave jemné pukanie, ako keď praskáte tie malé bublinky na baliacej fólii. Dosť dlho mi trvalo, kým som prišiel na to, čo to pukanie je.

Hovorí sa, že vtáka poznáš po perí a človeka po reči. V dnešnej dobe by sa k tomu dalo určite pridať aj auto, ktoré o vás na verejnosti prezrádza, aký ste človek.

Hovorí sa, že muž je hlavou rodiny, ale žena je krk, ktorý tou hlavou hýbe. Je pravda, že muži vládnu politike, ekonomike alebo športu. Napriek tomu sa ale celý svet aj tak točí okolo žien. Prečo?

Pamätám si, keď som ako malé decko behal po sídlisku s kamarátmi a robili sme bordel všade, kde sa len dalo. Buď sme robošom na stavbe prevrátili maringotku alebo sme v kamarátovom paneláku podpálili v pivnici staré pneumatiky. Dnes už po ulici chodia len dôchodcovia s ich ratlíkmi a nákupnými taškami. Kam sa podel všetok život z ulíc?