Zmysel života 2

Keď som vo svojom minulom článku o zmysle života písal, že treba žiť podľa vlastných pravidiel a nenechať sa ovplyvňovať názormi druhých len preto, že sú v početnej prevahe, nedostal som sa úplne na koreň veci tam, kde je pes zakopaný a odkál fúká víter. To som si ale uvedomil až po tom, čo bol článok zverejnený.

Vlastne som si to uvedomil až dnes v noci, keď som sa zobudil o pol jednej a zaspal som až 15 minút pred budíkom.

Po hodine mrvenia sa, škvŕkania v bruchu a funenia do vankúša sa môj zaparený mozog  natoľko prebral, až začal normálne rozmýšľať. Najprv fantázia o prsatej predavačke v Carrefoure, potom som zachraňoval moju lásku zo strednej pred hordou zombíkov a keď sa moja bujará predstavivosť (a pulzujúca erekcia) konečne ukľudnila, začal som uvažovať nad svojou prácou. Prečo to robím, či ma to naozaj baví, či ma to napĺňa aj inak ako finančne a aj to či je to vôbec adekvátne môjmu úsiliu.

V hlave som začal omieľať myšlienku, že by som asi mal dať výpoveď a poobzerať sa za prácou, ktorá má väčší kariérny potenciál, ponúka viac možností uplatniť svoje schopnosti a prikotúľa mi na účet viac bubáčikov. Okolo tretej ráno sa vo mne začalo zobúdzať nadšenie a motivácia pracovať tvrdšie a dlhšie, aby som svoju kariéru nakopol do rýchlejšieho tempa.

Prestanem tráviť toľko času pozeraním Šeherezády, budem čítať viac múdrych kníh, začnem chodiť medzi vplyvných ľudí a nechám sa vydržiavať nejakou dôležitou manažérkou, právničkou alebo Norikou Mojsejovou. Pre Braňa to zafungovalo a aj ja viem hrať na gitare a na chlast si určite zvyknem. Budem musieť.

V tom momente ma to j**lo do hlavy ako blesk z jasného neba. Čo je toho zmysel? Prečo sa zodierať z kože? Kvôli čomu chodiť do posilky, zostávať v práci do noci a holiť sa v rozkroku? Prinesie mi to v konečnom dôsledku v živote šťastie? Presne TO by sa mal spýtať sám seba každý z vás.

Nedávno som sa na jednom zaujímavom školení dozvedel, že každému človeku ide v živote o dve najzákladnejšie veci: byť šťastnejší a vyhnúť sa bolesti. Preto zarábame peniaze. Aby sme si kúpili jedlo a vyhli sa tak smrti hladom v podchode na Trnavskom mýte.

Potom chceme zarábať ešte viac, aby sme nemuseli jesť Tesco párky, ale stredne prepečené šťavnaté steaky v luxusnej reštaurácii…v spoločnosti rovnako šťavnatej dámy s veľkými zelenými očami, plnými perami, dlhými vlasmi a magnificentným poprsím.

Všetko v živote smeruje práve k tým šťavnatým hovädzím steakom a kozím rebierkam. Poďme sa nad tým spolu trochu zamyslieť.

Milióny, ba čo viac, miliardy ľudí každý deň idú do práce. Nie preto, aby sa po ceste nadýchali čerstvého vzduchu, ani preto, aby mohli stráviť 20 minút denne sedením na záchode a hraním mobilných hier na náklady zamestnávateľa. Chodia do práce kvôli peniazom. Peniaze, money, lóve, prašule, bubáčiky, eury. To všetci chceme a chceme ich viac. Chamtivosť, keď už na to nie je lepší výraz, je dobrá. Chamtivosť je správna, chamtivosť funguje.

Peniaze ale nie sú tým, čo chceme, sú len prostriedkom k dosiahnutiu zmyslu života. Za peniaze si chceme kúpiť jedlo, oblečenie, bývanie, auto, domáce kino, zváračské brejle. Dokonca ani tieto veci nie sú zmyslom života.

Jedlo nás nasýti, z čoho máme dobrý pocit. Tak isto nás oblečenie zohreje a pridá na sebavedomí, čo je tiež dobrý pocit. Strecha nad hlavou nám dáva pocit bezpečia a ten je tiež celkom fajn.  Auto, domáce kino, zváračské brejle, to všetko náš život zjednodušuje, robí príjemnejším a nás šťastnejšími. To je zmysel života, byť šťastnejší.

Ľudia odo mňa často niečo chcú. Opraviť počítač, zvesiť záclony, natrieť mreže, sex a iné domáce práce. Ja už pandrláčika na špagáte nerobím a tak sa automaticky pýtam: „Čo za to?“ No a na to sa mi dosť často dostáva sarkastickej odpovede: „Dobrý pocit.“

Za dobrý pocit si síce nič nekúpim, ale po dnešnej prebdenej noci som si uvedomil, že v podstate ani nemusím. Ako povedal jeden veľmi múdry filozof o pár riadkov vyššie, dobrý pocit je predsa to, o čo v živote ide predovšetkým.

Mám jedného kamaráta, ktorý pochádza z bohatej rodiny. Odmalička mu strkali pod nos všetko, čo si zažiadal. Dnes má skvelý job, päťciferný plať, veľký dom, drahé autá, drahé handry, veľké telky, ženu modelku a iné hračky. Napriek tomu je stále znudený, nespokojný, nevie čo so sebou a sťažuje sa, že jeho  život je prázdny a oničom.

Takto by som ja rozhodne dopadnúť nechcel. Teda, nie že by som nechcel byť taký zazobaný ako on, ale neustále sa utápať v depresiách. Verím ale tomu, že mi to ani nehrozí, pretože na rozdiel od neho si ja uvedomujem jednu dôležitú vec. Život nie je o peniazoch.

On celý život venoval len tomu. Mať veľa peňazí a potom ešte viac. A teraz to má a nevie čo s nimi. Svoj ultimátny cieľ dosiahol ešte keď vyliezol z pozlátenej vagíny jeho milionárskej mamky. Nikdy si ale neosvojil jednu dôležitú životnú filozofiu – vedieť sa tešiť z maličkostí každého dňa.

Túto chybu robí mnoho ľudí. Namiesto toho, aby si užívali každý jeden deň od rána do večera, tak sa sústreďujú na ich konkrétny životný cieľ kdesi ďaleko v zahmlenej a nejasnej budúcnosti. „Chcem si kúpiť vilu na pobreží francúzskej riviéry. Chcem prežiť plavbu okolo sveta. Chcem si to rozdať s vietnamskými dvojičkami na streche mrakodrapu.“

Prestaňte čumieť do diaľky a začnite si všímať veci a udalosti, ktoré sa dejú okolo vás každý deň. Stačí si len uvedomiť, aké sú mnohé maličkosti v živote dôležité. Ráno som sa zobudil a cítil som sa vyspatý a svieži. Cool! Dal som si rýchlu ľadovú sprchu a po raňajkách ešte banán v čokoláde so šľahačkou. Mňam.

Auto nebolo zamrznuté, čím sa môj deň o pár minút predĺžil. Vyhol som sa zápche, yeah. V rádiu dnes samé dobré pesničky, paráda! Ešte som ani neprišiel do práce a už si môžem povedať, že dnešný deň je skvelý.

No a o to tu vlastne ide. Vedieť mať radosť zo života, uvedomiť si, čo ťa robí šťastným a užívať si každý deň a mať na jeho konci dobrý pocit.

Jedného dňa, keď budem ležať na smrteľnej posteli a čakať, až si po mňa príde stará s kosou, tak si aspoň budem môcť povedať, že hoci som si nekúpil tú vilu na pobreží, ani som neobjavil liek na rakovinu, napriek tomu som bol celý život šťastný a že stál za to.