Zbrojný preukaz skupiny A – 3. časť

Ako som sľúbil (pred asi 100 rokmi), zakončím túto trilógiu článkom o tom, ako som si kúpil zbraň. Aby som bol úprimný, ten Zbrojný preukaz som si urobil, lebo som nemal nič lepšie na práci a nemal som pôvodne v pláne si niekedy reálnu zbraň aj zohnať.

Čo ale čert nechcel, po vyše roku prišiel za mnou kamarát a spýtal sa: „Počuj, nechceš CZ 83? Za 60€ komplet se vším všudy!“

Hneď sa mi v hlave roztočili koliečka a povedal som si, že síce som zbraň nikdy nechcel, ale za 60€, to je vlastne skoro zadarmo. Išiel som sa na ňu teda pozrieť.

Bola to používaná zbraň, rok výroby 1992 – skoro štvrť storočia. Nemala ale na sebe takmer jediný škrabanček. Muselo z nej byť vystrelených maximálne pár rán.

Ani som sa nesnažil o nejakú podrobnejšiu inšpekciu. Za 60€ som bol ochotný ju hneď zobrať, hoci by aj bola nespoľahlivá. Aspoň by som sa naučil riešiť na nej rôzne zlyhania.

Ako teda prebiehal celý proces kúpy zbrane?

Oproti podávaniu žiadosti na vydanie ZP úplne primitívne. Prišiel som na Políciu a v automate na kolky si vytlačil e-kolok na vydanie nákupného povolenia za 16,50€. Dokonca sa dalo platiť kartou.

Potom som zašiel na oddelenie zbraní, kde ma pichľavým pohľadom privítala moja obľúbená sexy policajtka. Vypýtala si Občiansky a Zbrojný preukaz a dala mi vypísať žiadosť. Druh zbrane – pištoľ; dôvod nákupu zbrane – na ochranu osoby a majetku. Doslova tak som to tam napísal. Sama mi to poradila.

Po chvíli ťukania do PC mi podala nákupné povolenie, ktoré vyzeralo ako malá poskladaná brožúra. S týmto som potom zašiel naspať do obchodu, kde som im ho ukázal spolu so ZP, oni ho vyplnili, ja som zaplatil a stal sa hrdým majiteľom pištole CZ 83.

Doma som si ju samozrejme podrobnejšie prezrel. Zvonka takmer žiadne škrabance, ani okolie ústia hlavne nebolo ošúchané od púzdra, čiže zbraň bola nosená len minimálne (alebo vôbec). Po rozobratí som našiel len pár miest, kde bola trochu ošúchaná povrchová úprava, čiže pár rán z nej za tých 23 rokov išlo. Bola ale krásne čistá, aj keď olej už bol zaschnutý. Predošlý majiteľ sa o ňu zrejme dobre staral a hýčkal si ju.

Nie som žiadny odborník na zbrane a už vôbec nie špecialista na CZ 83, ale z tohto konkrétneho kusu som mal dobrý pocit. Ešte viac po tom, ako mi kamarát dal do ruky jeho CZ 83, ktorá bola používaná viac a bolo to na nej aj vidieť. Takže som spokojný.

Onedlho som ju zobral aj na strelnicu a začal sa učiť strieľať. Najprv len vôbec trafiť samotný terč, potom sa naučiť robiť diery zhruba tam, kde ich chcem a nakoniec zmenšovať rozptyl. Pištoľku som dal do ruky skúsenejšiemu strelcovi a ten mi potvrdil, že strieľa presne. Takže nemám žiadne výhovorky 🙂

Dodnes som z nej vystrieľal 300 nábojov a je vidno, že sa pomaly zlepšujem. Máme radosť.

Ešte aby som nezabudol. Do 7 dní od kúpenia zbrane je potrebné isť na Políciu ju zaevidovať. Hneď na ďalší deň po návšteve strelnice som sa teda aj so zbraňou vybral za sexy policajtkou. Na prihlásenie je treba ďalší e-kolok, tento stojí už len 4,50€.

Policajtke som odovzdal (vybitú!) zbraň, ZP a OP, ten e-kolok a vyplnené nákupné povolenie. Ona na mňa hodila opovrhujúci pohľad, zjavne nebola ohúrená veľkosťou môjho kvéru. Čo ma ale milo prekvapilo bolo, že hneď tam napočkanie mi dala do ruky Preukaz zbrane, čerstvo zaliaty, ešte teplý.

Týmto sa celý proces nákupu zbrane ukončil a ja som sa vysmiaty ako lečo pobral domov. Teraz už len popracovať na tom triafaní do terča.

Ruger SR1911

Ešte som sa svoju CZtu nenaučil ani poriadne držať v rukách a už mi padli oči na čosi väčšie. Nie preto, že by mi 9mm bolo málo. Už niekoľko rokov moju pozornosť pútajú rôzne varianty Coltu 1911. Na vine budú asi všetky tie PC hry z čias mojej puberty.

Táto zbraň má čosi do seba. Ťažko sa to opisuje. Mám pocit, že má tie „správne“ proporcie a aj po funkčnej stránke mi úplne vyhovuje. Síce je na nosenie ťažká, je to technologický dinosaurus, krmivo je drahé a asi nie je ani najspoľahlivejšia na svete.

Napriek tomu všetkému som sa ale rozhodol si ju kúpiť. Nie na nosenie, ani na sebaobranu doma, dokonca ani nie na športovú streľbu. Len tak, pre radosť. Raz za čas si s ňou zabúchať na streľnici, pokochať sa pohľadom na jej krivky a povrchové spracovanie, potom ju doma hodinu čistiť a odložiť s veľkým úsmevom na tvári. Ako keď sa nejaký čoprák ide len tak bezcieľne previezť na svojej rachotine okolo komína.

Rozhodol som sa konkrétne pre Ruger SR1911. Zaľúbil som sa na prvý pohľad hneď, ako som ju uvidel vo vitríne a keď mi ju dali so ruky na vyskúšanie, bolo rozhodnuté. Na druhý deň bola moja. Dodnes toto rozhodnutie neľutujem, ani pri pohľade na svoj výpis z účtu.

Rozhodol som sa pre ňu z prevažne romantických dôvodov – bola nádherná. Matná nerezová oceľ, pažbičky z krásneho Cocobolo dreva a čierne komponenty (mieridlá, poistka, vyhadzovák zásobníku atď.). Aj zvuky vydávané precíznymi mechanizmami ma hrejú pri srdci. Internetové recenzie a testy sú veľmi pozitívne v zmysle „veľa muziky za nie až tak veľa peňazí“. Strieľa veľmi presne (overené dobrým strelcom, nie mnou), do ruky mi padne ako uliata a hlavne dokonale robí to, kvôli čomu som si ju kúpil – radosť.

A ako prebieha kúpa streliva?

Takže už mám pištoľky dve a z každej ma baví strielať rovnako. Len to strelivo samotné treba potom dosť často dopĺňať.

Náboje kupujem buď v streleckých obchodoch (odporúčam www.dynax.sk na Vajnorskej alebo za asi najlepšiu cenu na Poľnohospodárskej 27 v predajni Luxusné Zbrane) alebo priamo na strelnici. V Bratislave poznám 2:

• Na konci Dúbravky je T&T Strelncia – www.tatstrelnica.sk
• A pod hradom je Colt Club strelnica (lacnejšia, ale otvorení sú len v utorok a štvrtok večer) – www.legistelum.sk/partneri/179-colt-club

Strelivo môžete kupovať iba také, na ktoré máte zbraň. Pri kúpe je treba predložiť Preukaz zbrane. Niekto si môže vypýtať nahliadnuť do OP alebo do ZP, ale stretol som sa s tým len raz. Inokedy vždy stačil len Preukaz zbrane a peniaze.

Na záver už len dúfam, že celá táto trilógia má pre Vás prínos a že sa aj vy v komentároch podelíte o Vaše zážitky, skúsenosti, rady či kritiku.