Zbrojný preukaz skupiny A – 1. časť

UPDATE: 2. časť – ako prebiehala príprava na skúšku a skúška samotná
UPDATE: 3. časť – ako prebiehala kúpa zbrane a streliva

V auguste mi v práci bolo oznámené, že by som si mal vybrať dovolenku, nakoľko mám nárok na 36 dní a ak si ich „nevyberiem“, tak mi prepadnú. Minulé leto som totiž nastúpil do novej práce a ako správny pracant a tímový hráč som nedovolenkoval, aby som sa čo najrýchlejšie všetko naučil a zapadol do kolektívu. Našporil som si tak celkom slušný počet dovolenkových dní a keďže ma nová práca baví, ani som si nejako neuvedomil, že si potrebujem aj oddýchnuť.

Teraz som doma, mám hromadu voľného času a neviem poriadne, čo s ním. Začal som teda bojovať proti nude a prokrastinácií tým, že som si urobil checklist určitých cieľov, ktoré chcem počas svojej dovolenky dosiahnuť. Sú tam maličkosti od „choď už konečne k zubárke“ po „zoskok padákom“.

Jedným z mojich cieľov je aj urobiť si zbrojný preukaz na skupinu A, teda držanie a aj nosenie zbrane. V najbližšej budúcnosti si asi zbraň kupovať nebudem, ale chcel som si urobiť aspoň ten preukaz, nech ho mám, keď ho budem potrebovať. Tiež som chcel aj okúsiť administratívnu tortúru slovenských úradov.

Na diskusných fórach som sa dočítal, aký je to problém vôbec už len podať žiadosť o zbrojný preukaz. Áčko neradi dávajú, lebo sa boja, že za chvíľu bude po Slovensku behať kopec psychopatov s nabitými pištoľami pod pazuchou… a oprávnene. Niektorým ľuďom by som do ruky nedal ani plastovú vidličku, nie to ešte pištoľ.

Nechcem ale len mleť naprázdno a teda aby ste sa niečo užitočné z tohto blogu dozvedeli, dám vám pár rád zo svojej skúsenosti a opíšem, ako to všetko prebehlo v mojom prípade.

1. Rozhodni sa, či vôbec tú zbraň chceš

Po pozretí pár amerických filmov a zahraní pár hier je normálne, že zatúžiš po tom si zastrieľať. To sa dá na normálnej strelnici aj bez Zbrojného Preukazu (ZP). Mne sa ale rovnako páči aj tá mechanická stránka veci. Páči sa mi držať ten ťažký studený kus železa v ruke, vidieť tú remeselnú precíznosť, počuť každé cvaknutie do seba presne zapadajúcich dielov a hladký a plynulý pohyb dobre namazaných súčiastok.

Som obdivovateľom mechaniky. V dnešnej dobe počítačov, mobilov a kadejakej inej solid-state jemnej elektroniky sú pre mňa mechanické zariadenia čímsi atraktívne. Asi je to tým, že môžem vidieť, ako veci skutočne fungujú. Pre mňa ideálna pištoľ je taká, z ktorej syčí para, točia sa v nej ozubené kolesá, všetko to tam cvaká, bzučí a hrkoce, ako taký malý Pražský Orloj.

Viem, že na toto práve Áčko nepotrebujem, ale súčasťou mojej povahy je, že ak už niečo robím, tak poriadne. A teda ak už zbroják, tak ten „najväčší“.

Ak si chceš kúpiť zbraň, lebo sa bojíš chodiť večer po meste, radšej sa na to vykašli. Zbytočne si narobíš ešte viac problémov.

2. Zisti si, čo to všetko obnáša

Tento článok je len o ZP, nie o samotnom vlastnení a používaní zbrane. Tam som zatiaľ ešte nedospel, preto tá „1. časť“ v nadpise. Pokračovanie ešte príde.

Pred podaním žiadosti si v prvom rade preštuduj túto stránku Ministerstva Vnútra o vydaní ZP. Je tam presne napísané, ktorá skupina na čo slúži, ako podať žiadosť a čo k tomu budeš potrebovať a ešte ďalšie veci.

3. Priprav si všetky prerekvizity

Budeš potrebovať:

1) Občiansky preukaz
2) 16,50 eur
3) Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od svojho obvodného lekára (malá kartička, ktorú maj so sebou) (predok, zadok)
4) Potvrdenie o psychickej spôsobilosti od klinického psychológa (tiež malá kartička, ktorú ti asi dá, ale zober si aj ty)
5) Vyplnená Žiadosť o vydanie ZP
6) 2 fotky svojej tváre v rozmeroch 30x35mm
7) Nebyť v minulosti odsúdený za nejaký trestný čin (byť bezúhonný)

Sám som na to zabudol, ale z komentárov sa dozviete, že skúška stojí 49,50€, takže aj na to sa pripravte. Na Polícii v Ružinove sa dajú e-kolky kúpiť v automate (ak zrovna ten krám funguje) v hotovosti alebo aj kartou. Ja som ich vždy platil kartou.

4. Realita

Vyššie som to VEĽMI zjednodušil. Ak by som chcel ale byť do puntíku presný, tak sem môžem akurát skopírovať plné znenie zákona a kvôli tomu sem nikto nepôjde. Napíšem teda, ako to v skutočnom živote prebiehalo v mojom prípade.

Občiansky mám.

16,50 som si požičal od brata.

Z webu Ministerstva Vnútra som si stiahol tú Žiadosť o vydanie ZP, 2x vytlačil a vyplnil. Jednu som vyplnil ako žiadosť o Áčko, druhú o Béčko pre prípad, že by sa silou mocou vykrúcali a mne by sa nechcelo s nimi hádať. Záleží totiž od oddelenia a povahy pracovníčky za pultom, ako sa k tomu postaví. Podľa zákona by mali vašu žiadosť prijať, ak spĺňa všetky zákonné náležitosti. Lenže realita je realita.

Sú totiž 2 možnosti: buď sa s ňou hádať, argumentovať dobre nacvičenými paragrafmi a byť asertívny; alebo si spraviť Béčko, s ktorým vraj až také problémy nerobia a neskôr si ho (znova za ďalší poplatok) rozšíriť na Áčko, čo už by tiež až taký problém byť nemal.

V každom prípade je na žiadosť potrebné uviesť dôvod. Zákon konkrétne znenie tohto dôvodu neudáva, ale podľa diskusných fór sa väčšinou udáva „ochrana života a majetku“. Ja som napísal „na ochranu zdravia a života osoby a ochranu majetku“, čo je asi to isté, len mi bolo smiešne napísať to iba štyrmi slovami.

Po vytlačení a vyplnení Žiadosti o ZP som si ešte stiahol niekde z netu a 2x vytlačil Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti držať a nosiť strelnú zbraň (papier A4) a hurá za obvodnou doktorkou. Tá mi za 10 eur obe kópie vypísala, len pre tú srandu zmerala tlak a potvrdila, že budem určite potrebovať aj to druhé potvrdenie od klinickej psychologičky, že som psychicky v poriadku a nebudem po ulici strieľať do škôlkárov ako Leonid Francisci.

Obvolal som teda klinických psychológov v Bratislave (to si vygoogliš). Ceny za toto potvrdenie sú dosť vysoké. Dá sa to za 60 eur, ale tí boli všetci obsadení a ja som to chcel celé vybaviť v priebehu týždňa a nie čakať do decembra. Takže som išiel k takej, ktorá ma zobrala hneď na druhý deň ráno a za to si vypýtala 80 eur.

Psycho test spočíval v tom, že sme sa pol hodinku len tak rozprávali o mojej práci, o záujmoch, o vzťahoch a tak všeobecne o živote. Samozrejme ona si vo svojej hlave o mne budovala nejaký obraz, zrejme už od momentu, čo som vošiel do dverí. Potom mi dala nakresliť postavu, z čoho som bol dosť nervózny, lebo naposledy som niečo také kreslil na ZŠ. Nejako som načmáral týpka v obleku a vedľa „kulturistku“ v šatách. Nakoniec mi ešte ukazovala kartičky, kde ruky ukazovali rôzne gestá a ja som mal opísať, čo to vo mne evokuje. Thumbs-up znamená že všetko je OK, súhlas alebo potvrdenie. Zovretá päsť je vyhrážka, úder do niekoho alebo buchnutie po stole. A tak podobne.

Vraj by mi mala dať ešte nejaké doplňujúce otázky, ale že to už nebolo treba a vyhodnotila, že som spôsobilý chodiť po ulici s nabitou zbraňou. Ešte som sa pýtal, že či aj niekto cez tieto testy neprešiel a vraj áno. Ľudia s potlačovanou agresivitou, ktorí majú problém sa ovládať, by napríklad neprešli. Pri pohľade na zaťatú päsť by sa napríklad začali vyhýbať priamej odpovedi a snažili sa zamaskovať svoju agresivitu a obkecávať.

Na záver som dostal 2 kartičky, odovzdal 80 eur a dovidenia.

Nasledujúci deň som šiel na príslušný úrad podať tú žiadosť. Vyložil som všetky doklady, občiansky preukaz a fotky na jej pult. Rozhovor s policajtkou vyzeral asi takto:

PzP (policajtka za pultom): Z akého dôvodu žiadate o ZP?
Ja: Ten, ktorý som uviedol na žiadosti. Teda ochrana osoby a majetku.
PzP: To vám nestačí.
Ja: Prečo nie?
PzP: Potrebujete Živnostenský list alebo mi dajte Výpis z Obchodného Registra.
Ja: Nie som živnostník ani podnikateľ.
PzP: Musíte mať nejaký iný dôvod, aby som mohla prijať vašu žiadosť.
Ja: Prečo uvedený dôvod nie je adekvátny? Podľa zákona to stačí.
PzP: Musíte sa cítiť ohrozený. Ak sa necítite ohrozený, nemôžem vašu žiadosť prijať.
Ja: Cítim sa ohrozený. Ako to mám dokázať? Stačí vám čestné výhlásenie?
PzP: Mmm. A to Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti nie je dobré.
Ja: Čo je na tom zlé? To som si stiahol z internetu ako hotové tlačivo.
PzP: To nemôže byť na A4. Musí to byť taká istá kartička ako aj od psychológa. (v tomto momente mi tú kartičku sama bez požiadania vytlačila)
Ja: Dobre tak ja si to dám znova potvrdiť u obvodnej a zastavím sa zajtra.

Zobral som si saky-paky a išiel k obvodnej, tam som si dal kartičku znova potvrdiť, vystrihol, zlepil opačné strany k sebe (aby to aj vyzeralo ako kartička a nie len predok a zadok vytlačený na jednej A4 strane). Ešte som si vo Worde napísal svoje čestné vyhlásenie o tom, ako sa cítim ohrozený, keďže už som bol v minulosti lúpežne prepadnutý pod hrozbou použitia zbrane (vyskakovačka), fyzicky napadnutý na ulici a dokonca mi raz bolo hrozené smrťou (hodenie do Dunaja pri prechádzke cez Nový Most). Všetko pravda a zadokumentované niekde v šuflíku na Polícii.

V piatok doobeda som sa vrátil na úrad, sedela tam tá istá policajtka. Tento krát bez akéhokoľvek pindania odomňa zobrala papiere, fotky, občiansky, peniaze a čestné vyhlásenie. Niečo niekam napísala, niečo naťukala do PC, vypýtala si telefónne číslo a ešte sa ma spýtala, či sa zdržiavam na adrese svojho bydliska a že termín skúšky mi oznámia. Dovidenia. Za 5 minút som bol vonku.

Momentálne čakám na telefonát alebo SMSku o tom, kedy a kam sa mám dostaviť na skúšku. Vraj je možné, že si medzičasom budú overovať na udanej adrese u susedov, či nie som narkoman, alkoholik atp.

Neskôr príde časť druhá o priebehu a výsledku skúšky. No a nakoniec, až si kúpim zbraň, tak časť tretia.

Na záver ešte toľko, že od samej radosti, že sa to zatiaľ vyvíja dobrým smerom, sme s bratom išli do Dúbravky na strelnicu. Musím pochváliť prístup pána za pultom. Veľmi príjemný pohodový prístup, všetko nám ako úplným neschopákom vysvetlil, ukázal, poradil. Pri strieľaní len zdiaľky dával pozor, aby sme sa nepozabíjali a ak sme niečo robili zle, hneď nás upozornil. Ale inak sme mohli skúšať čo sme chceli – streľba jednou rukou, „side grip“ (zbraň bokom), dve zbrane naraz. Kotrmelce a podobné úchylárny z amerických filmov už sme si ale odpustili. 50 nábojov za 41 eur nie je lacný špás, ale stál za to. Odporúčam vyskúšať, rozhodne to nie je ako staré kapslovky.

UPDATE: 2. časť – ako prebiehala príprava na skúšku a skúška samotná
UPDATE: 3. časť – ako prebiehala kúpa zbrane a streliva