komentárov: 7

Také oné, kontemplácie…

Kto z vás má nejaké domáce zviera? A nemám teraz na mysli sliepky a prasce. Myslím domáce bytové zviera. Psa, mačku alebo škrečka. Rybyčky sa nerátajú. Oranžová ryba v bzučiacom akvárku nie je zviera, to je screensaver. Keď si kupujem domáce zviera, tak chcem, aby aj niečo robilo.

Ešte v časoch základnej školy som na meniny dostal papagája. Aký to bol výrobný model dodnes netuším. Už to, že nikto nevedel čo to vlastne bolo za vtáka naznačovalo, že bol jedinečný. To ale ovšem nemusí byť hneď pozitívna vlastnosť. Aj každý rakovinový nádor je jedinečný.

Papúch bol zelený s červenou škvrnou v tvare motýľa na bruchu. Na ľavej nohe mal o jeden prst viac a na pravej o jeden menej. Zato pazúry mal na všetkých prstoch ako klince. Dal som mu preto meno Freddy, podľa známej fiktívnej postavy v domnení, že bude cool mať doma vtáka, ktorý vyzerá nebezpečne a ešte sa aj podľa toho volá. To som ale ešte netušil, akú velkú česť bude Freddy robiť svojmu menu.

Z malého pestrofarebného pimprlátka onedlho vyrástol veľký pestrofarebný uvrešťaný hajzel obsierajúci celú obývačku. Vždy, keď bol pustený z klietky, museli sme chodiť po byte s vankúšmi na hlave. Freddy nás terorizoval všetkých. Pokiaľ sa mu nepodarilo vydriapať mi vlasy alebo mi vyzobať oči, spokojne sa mi vysral na hlavu a z lustru sa potom na mňa škeril ako gróf Orlok.

Okrem náletov nás šikanoval aj svojim neustálym vrešťaním. Hulákanie mandragory je oproti tomu kojenecká uspávanka. Na obyčajného papagája bol dosť vychcaný na to, aby sa naučil odkiaľ pochádza jedlo. Vždy, keď niekto vošiel do kuchyne, Freddy začal ziapať, pokým mu odtiaľ niekto nedoniesol niečo do zobáku.

Bol aj poriadny ožran. Voda bola pod jeho úroveň. On musel piť moju Kofolu, maminu kávu a otcove pívo. Kľudne aj všetko naraz. Po pár pivách a rozbitom zobáku si to do klietky vždy radšej odkráčal a namiesto spania postojačky na bidle celú noc preležal vo vlastných hovnách na spodku klietky hore bruchom a s vyplazeným jazykom. To mi pripomína moju Stužkovú.

Neskôr sa rodičia rozhodli kúpiť psa. To už by doma bolo fauny priveľa a tak Freddy musel ísť preč. Zobrala si ho do opatery susedkina kamarátka. Od toho dňa už o nej nikto nepočul.

Pes bol nemecký boxer a meno dostal v rovnakom duchu ako Freddy. Pôsobil majestátne, mohutne a dominantne a tak sme mu dali meno Pinky.

Ale v skutočnosti sme mu dali meno Boss. To, že sa správal ako malé decko bolo už menej podstatné.

Boss mal ale tiež svoje chvíľky, kedy by som ho radšej vymenil späť za Freddyho. Zažili ste už niekedy, keď si taký pes prdne? Pre nás doma to bola novinka a zatiaľ čo my sme sa navzájom obviňovali, Boss sa tváril, že tam nie je. Orientální prasáku zatýkám vás.

Po čase sa naučil, že flatulovanie je v našej rodine považované za faux pas a tak ho jeho neochota prestať donútila zmeniť svoju taktiku. Od psa ale nemôžte čakať nejaké prevratné a geniálne myšlienky. Usral si a s chichotom zdrhol do inej izby, to bola celá jeho taktika.

Čo mi ale na ňom liezlo najviac na nervy bolo jeho správanie na ulici. Neznášal som každodenné prechádzky s ním po vonku. Kedže bol strašne agresívny na veľkých psov, musel som ho mať stále na remeni. Z toho som mal potom pravú ruku vyťahanú ako cecky starej afričanky. Keď som nedával pozor a nečakal, že sa odrazu niekam rozbehne, tak som skončil ako jeho prívesok. Raz ma pretiahol cez živý plot takým spôsobom, že po mne ostala diera v tvare mojej siluety. Ako z kresleného filmu.

Nemohol som si kvôli nemu ani vodiť domov návštevy. Vždy keď niekto prišiel, Boss ho od radosti celého oslintal, potom si grgol a išiel si na svoje miesto lízať svoje lesklé gule. Ako som mal po takej scéne začať konverzáciu, ha?

“Aha, Boss si líže vajcá, no nie je to milé? To mi pripomína jednu vtipnú anekdotu…”

Tak to by asi nešlo, hlavne keď som si domov priviedol dámsku spoločnosť. Slečna bola z Bossa najprv celá nadšená, ale keď jej obskočil nohu a ukázal jej, že on je z nej nadšený ešte viac, tak sa od rozpakov začervenala viac ako Bossove nažhavené torpédo.

Po hafanovi sme už v rodine žiadne zviera nemali. V poslednej dobe sa ale pohrávam s myšlienkou, že si kúpim ďalšieho papagája. Čím väčší, tým lepší. Na veľkosti vtáka predsa záleží. A úplne najlepšie by bolo, keby sa bol schopný naučiť niečo zaujímavé rozprávať, ako Havran Krko…alebo Meliško. Taký veľký papúch si ale vyžaduje neustálu pozornosť a spoločnosť a keďže ja trávim celý deň v práci, asi by sa sám doma za chvíľu zbláznil. Pustiť mu telku by bolo ešte horšie. Z toho by úplne zblbol, chudák.

Ľudia mi často vravia, že si mám kúpiť mačku. Tá nevyžaduje veľa starostlivosti. Sama sa čistí, sama sa vie zabaviť, veľa toho nezožerie a netreba ju ani venčiť. Ideálne domáce zviera pre mňa. Či?

Ja by som mačku doma nikdy mať nechcel. Narozdiel od psov, ktorí sú verní, poslušní, rozumejú hierarchii a majú svoju dôstojnosť (až na to lízanie si vajec), mačky nemajú nič z toho. Sú to lenivé rozmaznané egoistické prachovky, ktoré si celý deň vyvaľujú svoju chlpatú riť na zemi a keď sa nudia, tak rozdriapu poťahy na sedačke a vyžerú smetný kôš.

Mačky sú obyčajné devky, ktoré sa len chcú nechať vydržiavať, dostávať hračky, žrať drahé granule a mäsové konzervy a obtierať sa o každého, kto prejaví záujem. A pokiaľ nedostanú čo chcú, tak vám rozdriapu ksicht a s otrčenou riťou a dvihnutou bradou namyslene a urazene odkráčajú.

Mačky sú skoro také primadony, ako futbalisti. Čo sa stalo so športom pre tvrdých chlapov stelesňujúcich vrchol mužnosti? Ja vám poviem čo sa stalo. Zmenil sa na divadlo, v ktorom účinkujú nagelovaní vyčačkaní pseudo-imidžoví rádoby modeli, ktorí viac času trávia pózovaním pre fotografov, ako kopaním lopty medzi žrde. Futbal sa zmenil z chlapského športu na showbusiness.

Naproti tomu taký hokej, to je šport chalpov a pre chlapov. Zatiaľ čo trápni futbalisti si Dermakolom zatierajú jebáky a vlasy si pomádujú do tvarov inšpirovaných kubizmom, hokejisti si rozbitými zubami strhávajú chrasty a navzájom si naprávajú vykĺbené ramená. Medzi futbalom a hokejom je asi taký rozdiel ako medzi francúzskym gay-barom a peruánskou väznicou.

Vo všeobecnosti sú mnohí dnešní chlapi ako futbalisti. Minule som na ulici videl týpka v ružových žalúziových okuliaroch, obtiahnutých kožených nohaviciach a v ružovom tričku, ktoré mu nesiahalo ani po chlpatý pupok. Keby aspoň išiel s nejakou “modelkou” alebo “herečkou”, ktorá by bola z neho celá mokrá, ale on bol sám a celý ten image mal len pre svoje vlastné ego.

Čo sa stalo so všetkými tými drsnými rytiermi a noblesnými gentlemanmi, ktorí mali svoje morálne zásady a hodnoty ako hrdosť, dôstojnosť, úcta k ženám, odvaha a potom ešte tá vlastnosť, ktorá spôsobuje, že sa chlap nespráva ako umrnčaná bábovka? Neviem ako sa to volá. Vo všeobecnosti si ale myslím, že sú z nás v dnešnej dobe iba zriedené napodobeniny toho, čo praví chlapi voľakedy predstavovali. Na to, aby sa to vrátilo do pôvodných koľají, museli by sme spĺňať nasledovné kritériá…

Pravý chlap je gentleman – asi jedna z vecí, na ktorú sa ženy najčastejšie sťažujú. “Kam sa podeli slušní chlapi? Gentlemani vymreli.” a bla bla bla. Bohužiaľ je to tak a dnes len málo chlapov vie, že dáme treba otvoriť dvere na aute (vždy, nie iba keď máš nové auto alebo novú frajerku). Pomôcť vyzliecť kabát, zaplatiť za večeru, na rukách preniesť cez kaluž, netváriť sa kyslo pred svokrou a tak podobne.

Pravý chlap si stojí za svojim slovom – veľa krát som zažil, ako hrdina niečo tvrdí a vzápätí na to si naserie do huby. Stoj si za svojim slovom, obhajuj svoj názor, neboj sa niekoho uraziť. Možno dostaneš po hube, ale aspoň ťa ľudia nebudú mať za bábovku a budú ťa brať vážne.

Pravý chlap si vie zachovať chladnú hlavu – toto je vlastnosť, s ktorou ja mám dosť problémy. Napriek tomu, že sa k situáciám snažím pristupovať ako stoik, aj tak sa vo mne nakoniec prejaví moja vrodená nátura bezohľadného cholerika. Potom sa ľudia čudujú, keď rozhadzujem ručné granáty po detskom ihrisku.

Pravý chlap neklame – a keď už musí, tak potom to robí takým spôsobom, aby to nikto nezistil. V tomto si môžem tľapnúť po pleci. Nikdy v živote som neklamal. Ani trošku. Fakt! …a tiež zahováranie, zatĺkanie a neúplná pravda oficiálne nie sú klamstvo 😉

Pravý chlap sa nechvastá tým, čo má a neplače za tým, čo nemá – ak si v nohavicovom oddelení obdarený nadpriemernými rozmermi, nerozprávaj o tom hneď na prvom rande. Nechaj ju, nech na to sama príde a potom, keď na teba vyvalí oči a nenásytne sa vrhne na tvoje prerastené klepeto, ty sa len potmehúdsky usmievaj. Vychvaľovanie sa je dobré len pre vlastné ego, ale znehodocuje reálny výsledok. Takisto chlap neblaboce o niečom, po čom túži, aby nevyzeral ako umrnčané rozmaznané decko.

Pravý chlap nekecá, ale koná – huba plná veľkých rečí urobí dojem akurát tak na vypatlané sliepočky, ktoré obdivujú každého fantastu a rozprávača bez ohľadu na to, či sú tie drísty vôbec pravdivé alebo nie. Ak teda na vás, milé dámy, robia husté reči dojem, mám pre vás dve zlé správy. Za prvé, ste sliepky. Za druhé, nie je to pravý chlap.

Pravý chlap sa nevyhráža, ale s úsmevom kuje pikle – alebo ti rovno jednu j**ne. A potom ti podá ruku, aby ti pomohol vstať.

Pravý chlap si vyberá seberovných – ďalšia vlastnosť, s ktorou mám ja dosť problémy a to kvôli tomu, že mne seberovní sú akurát žiaci základných škôl. Malé deti a baby nebijem a tiež nie som dosť odvážny (rozumej sprostý) na to, aby som sa púšťal do silnejšieho.

Pravý chlap vráti, čo si požičal, aj s úrokom a včas – veľa mojich blízkych kamarátov ma sklamalo, keď ide o požičiavanie peňazí. Človek, ktorý mi vráti peniaze načas, s úsmevom a ešte nebodaj aj prihodí pár drobných navyše ako znak vďaky bez toho, aby som niečo také vôbec od neho žiadal, to je u mňa Pán chlap.

Pravý chlap si vie priznať vinu/chybu/prehru – namiesto toho, aby mrnčal, vyhováral sa, vykrúcal sa a urážal sa. Ak si kua prehral férovo, tak si to hrdo zožer…ako chlap. Nerob si hanbu výhovorkami a hádkami. Prehrať ako chlap je stále väčšie hrdinsto, než vyhrať ako podvodník.

Nakoniec vidíte, že nie je jednoduché byť pravým chlapom a mnohí z nás si to radšej zjednodušia. Je predsa oveľa pohodlnejšie ohúriť silikónovú princeznu na diskotéke takými historkami, podľa ktorých by v Hollywoode natočili kasový trhák, ako naozaj niečo výnimočné v živote dokázať. A teraz som zvedavý, koľko internetových hrdinov mi vysvetlí, prečo ja nikdy pravý chlap nebudem 🙂



prečítal som všetky články na tomto “blogu”. dlhšiu dobu som tu nebol, a ked som sa tak nudil, spomenul som si na vas. tak hovorim si že kuknem čo mate nove… članky mate teda dobre každy ma niečo do seba, ale aj v niektorych pripadoch by som povedal opak. škoda že už sa vam teda tak nedarí. držim palce, a dik. 😀

mato - 30.4.2011 o 15:39

Odpovedať

Dalsi zo serie premyslene napisanych clankov. Opis praveho chlapa je bezkonkurencny, ja vsak ratam k vlastnostiam praveho chlapa aj schopnost zit vlasny zivot a nie zivoty celebrit – cudzich ludi. Myslim ze aj toto je dovod, preco na uliciach stretavame tie v clanku spomenute pseudo-muzske individua.

Tyler - 30.4.2011 o 20:00

Odpovedať

Dalsi skvely clanok, veru chcelo by to aspon 1 za tyzden, ale to by Leonid musel svoj zivot znacne zintenzivnit, co v konecnom dosledku nici zdravie a derie penazenku. Prechadzky na vzduchu sa nerataju.

wayne - 2.5.2011 o 09:02

Odpovedať

Diky chalani za povzbudive komentare. Rad by som sem napisal aj castejsie, ale v poslednej dobe som fakt moc zaneprazdneny, to viete, vsetko je drahe, ja nekradnem a tak musim silno pracovat. Nemam cas rozmyslat nad ceckami, nie to este nad clankami.

Ale uz nejaky cas presviedcam Breadfana, nech mi tu spravi Twitter feed. Raz za den napisat nejaku kravinu do 160 ci kolko pismen je asi jednoduchsie ako dlhy clanok. Samozrejme ze s tymi neprestanem, ale aspon budem mat viac moznosti vypustit paru z kotla 😀 Len aby mi Breadfan potom nedal permaban za moje (ako by povedala Norika) dristy.

Este raz dikes!

Leonid Francisci - 5.5.2011 o 16:19

Odpovedať

Ja by som prijal takato dristy aj na FB, kedze ten mi bezi cely den. Super clanok inac.

Pize - 5.5.2011 o 16:38

Odpovedať

Tlesk! Tlesk! Fakt dobre napísané…niektoré body plním ale ako vidím ešte musím trocha zapracovať :)a musím sa pripojiť túto ku kolegom ,že ma mrzí ,že nemáš toľko času na písanie lebo je to poučné a zábavné zároveň.

nobrain - 13.5.2011 o 15:56

Odpovedať

Orientální prasáku zatýkám vás ??? 😀 Wtf?
Inak článok dobrý … zaujímavé ako si sa dostal od domácich zvierat ku správnym chlapom.

Robo - 21.8.2011 o 13:28

Odpovedať

Pridať komentár

Diskusia je striktne moderovaná. Píšte len k veci a podľa možností inteligentne. Ak chcete kritizovať, buďťe konštruktívni. Komentáre typu "lol", flamewar, vulgarizmy a off-topic sem nepatria a budú zmazané.

Tvoje meno:

Sem napíš niečo inteligentné: