My sa vám ozveme
Posledné dva mesiace boli dosť rušné. Okrem rôznych vybavovačiek a naháňačiek po úradoch mám za sebou aj niekoľko pohovorov v rôznych prevažne IT spoločnostiach.
Najprv som sa hlásil na pozíciu Visual Basic programátora, ale tam ma nevzali. Potom mi kamarát pracujúci v Accenture vybavil pohovor na pozíciu IT konzultanta. Zdalo sa mi to zvláštne, lebo doteraz som si myslel, že na konzultanta treba mať niekoľkoročnú prax a všetky možné akademické tituly. Za skúšku ale nič nedám, a tak som tam šiel.
Prvým kolom som prešiel v pohode. To zahŕňalo rôzne matematické, logické a IQ testy. Druhé kolo bolo už zaujímavejšie. V angličtine sme všetci kandidáti spolu riešili rôzne simulované situácie, ako napríklad míting s klientom vlastniacim firmu predávajúcu obuv, s ktorou chce expandovať do zahraničia. Toto bol môj kameň úrazu. Síce som sa predviedol, keď som zabodoval s návrhom vytvoriť e-shop (asi jediné, v čom som spomedzi kandidátov mal najlepší prehľad). Potom sa ale dostavila únava zapríčinená dvomi nocami prebdenými nad diplomovkou, môj mozog vypol a ja som zaspal. Nakoniec zobrali niekoho iného.
Nejakým zázrakom ma do Accenture o týždeň volali znova na pozíciu SQL developera alebo niečo v tom zmysle. Opäť najprv logické testy, v ktorých som vraj dosiahol také skóre, aké ešte nevideli. Či som bol taký dobrý alebo taký hrozný, na to už mi neodpovedali. 😀 V druhom kole mi dali nejaké úlohy, pri ktorých bolo treba analyzovať a písať SQL kód, čo som ešte zvládal, ale potom C-čko a Java už moje šance zničili.
Presuňme sa rýchlo o kúsok ďalej a skončíme pri pohovore do IBM na pozíciu Web Builder. Opíšem vám celý proces, aby ste mali akú takú predstavu o tom, čo všetko treba niekedy podstúpiť pri hľadaní si nového zamestnania.
Najprv pohovor v Manpoweri (personálna agentúra), kde vás posadia za počítač a ukážu vám screenshot úvodnej stránky IBM. Potom vám otvoria lokálnu kópiu toho webu s 18 chybami, ktoré musíte nájsť a opraviť tak, aby sa web čo najviac podobal tomu pôvodnému screenshotu.
„To bude brnkačka“ hovorím si. Potom som si ale všimol, akým spôsobom je ten web spravený. Polka CSSka v HTML, druhá v asi 6 rôznych externých súboroch. Odsadzovanie kódu nula bodov a iba header obsahujúci logo a search bar bol zložený z asi 8 úrovní vnorených tabuliek (!). Kým som sa z toho vysomáril, tak som sa poriadne zapotil a stihol som opraviť 17 chýb z 18. Nevšimol som si len, že jednému odstavcu chýba p tag.
Potom nasledoval rozhovor o mne, ako si predstavujem svoj život o 10 rokov a podobné bežné záležitosti. Nakoniec ešte obligátne „Akú máte predstavu o plate?“ a „V priebehu týždňa sa vám ozveme.“
A veruže sa aj ozvali! A s dobrou správou, posunuli ma na ďalší pohovor, tentokrát už priamo do IBM. Tam som si zase pokecal s dvomi veľmi milými dámami a pre istotu som si zopakoval test s rozbitým webom. Tento už bol ale jednoduchší. Na záver som sa dozvedel, že som urobil dobrý dojem a že o týždeň mám prísť na ďalší pohovor už priamo s manažérom oddelenia Web Production (anglicky hovoriaci slovínec menom Gorazd Terglav).
Prišiel som teda na stanovený termín. Gorazd bol veľmi príjemný a sympatický človek. Asi hodinu sme kecali o mne, o práci a o veciach s tým súvisiacich. Nakoniec sme sa opäť bavili o plate. Povedal som číslo, ktoré bolo vraj veľmi vysoké. Čo už, lepšie ako povedať málo a potom aj toľko dostať…ak nie ešte menej. Rozhovor sme ukončili s tým, že som sa vlastne nedozvedel nič okrem toho, že som urobil dobrý dojem a že do týždňa sa mi ozvú.
O tri týždne mi zavolali z Manpoweru, že Gorazd bol veľmi spokojný, ale že mám prísť ešte na ĎALŠÍ pohovor. Tentokrát na pozíciu Web Production Lead (nech už to je čokoľvek), pretože podľa neho by som vraj na Web Builderovi moc dlho nevydržal. Asi to malo niečo spoločné s tým, že som mu povedal, že nechcem presedieť celý život za počítačom.
Tak som sa teda dostavil na ten ďalší (a dúfajúc, že už posledný) pohovor. Ten sa konal hneď na druhý deň ráno po mojich promóciách, takže si asi viete predstaviť, v akom som bol stave. Vyspovedať ma prišli dvaja chalani, nie o moc starší odo mňa. Musel som tam vyzerať ako blbec, keď som na polovicu otázok nevedel odpovedať a druhú polovicu som prezíval. Okrem toho som zabudol aj hovoriť po anglicky. Jediná konkrétna informácia, ktorej sa mi dostalo, bolo, že s platom som to poriadne prepískol. Pohovor skončil klasickým: „Dáme vám vedieť.“
Na moje veľké prekvapenie mi zavolali o dva týždne z Manpoweru, že ma do toho IBM nakoniec predsa berú. Asi nemusím opisovať, aký som bol rád, že mám jobhunting za sebou. Teraz už si len zvyknúť na pravidelný nástup do práce, nových kolegov, stresy a nekonečný týždeň pred výplatou.
Na záver by som ešte chcel uviesť pár rád pre tých, ktorých toto naháňanie sa za prácou ešte len čaká:
- pri písaní životopisu buďte úprimní, čítajú naozaj všetko a berú to dosť vážne
- na pohovore buďte sami sebou, nebudete sa tak musieť pretvarovať niekoľko rokov, ak by vás nakoniec prijali
- ak sa vám niečo na ponúkanej pozícii nepáči, povedzte im to (ale taktne), aby si nemysleli, že ste nejaký priposraný ťuťko
- nebojte sa vypytovať, nech vzbudíte dojem, že vás ponúkaná práca naozaj zaujíma
- keď príde reč na plat, povedzte radšej trochu viac ako trochu menej – aspoň uvidia, že si sami seba vážite a možno vám ten vyšší plat aj dajú
- každopádne si ale zistite, aké platy zvyknú ľudia mať na ponúkanej pozícii, nech netrepnete nejakú kravinu (ako ja)
- plat by ste mali riešiť až ku koncu pohovoru, nie hneď na začiatku ako prvý
- snažte sa pôsobiť sebavedome = rozprávajte nahlas a zrozumiteľne, stojte vystreto, seďte vzpriamene, nekrížte si ruky ale ani si ich nedávajte za hlavu, buďte slušní, samozrejme dodržujte hygienu a pozor na spotené ruky pri handshakekoch
- na pohovor vždy v čistom obleku a v čiernych dlhých ponožkách (kravata vraj nemusí byť, ale ja si ju vždy radšej dám)
- pri výzve „Povedzte nám niečo o sebe“ kľudne začnite napríklad vzdelaním (stredoškolské, potom vysokoškolské) a prejdite k pracovným skúsenostiam a praxi (ak už nejakú máte), ale snažte sa byť struční a zamerajte sa hlavne na veci súvisiace s danou pozíciu a nerozprávajte o tom, čo od ponúkanej práce očakávate, ale čo môžete zamestnávateľovi ponúknuť (dochvíľnosť, spoľahlivosť, pracovitosť atď.)
- pri otázke „Prečo by sme mali vybrať práve vás?“ sa mi osvedčila odpoveď: „Lebo som company man.“
Veľa šťastia pri hľadaní si práce.
PS: Mám vám odkázať od Leonida, že si na ďalší jeho článok budete musieť nejaký čas počkať, pretože sa práve chystá na dovolenku a že na vás prdí.
Tweet