Už si asi nikdy nevrznem
Som iba ja taký blb alebo aj vy ste už niekedy zažili, že vás niekto o niečo požiadal, vy ste mu ochotne pomohli a on sa vám potom od samej vďačnosti vysral na hlavu? Ja na tento nedostatok trpím už odjakživa a dávam to za vinu mojim rodičom, ktorí ma vychovávali v dobrej viere a v snahe urobiť zo svojho milovaného synáčika slušného a ctihodného občana tohto zaprdeného štátu.
Hovorí sa „za dobrotu na žobrotu“ a ja začínam chápať, čo tie slová znamenajú. Veľa krát som počul (a už aj sám zažil na vlastnej koži), že niekto zadarmo pomohol druhému len kvôli tomu, aby sa mu ten dotyčný potom za chrbtom vysmieval z jeho blbosti a naivity. Well FUCK THAT!
Nie som síce žiadny počítačový guru, ale ešte zvládnem nainštalovať antivirák alebo stiahnuť pár filmov z torrentov a moja rodičmi vštiepená ochota a bezúhonnosť ma núti druhým s takýmito vecami pomáhať. Moji milovaní susedia a všetci ich známi a neznámi sa o tom nejako dozvedeli a takmer každý deň mi vyvolávajú všelijaké divné čísla, či sa im neprídem pozrieť na comp, lebo im tam „niečo blbne, či čo“.
Pokiaľ práve sedím doma a nemám na práci nič lepšie ako nudiť sa a baštrngovať si opičáka, tak kľudne pomôžem. Keď ma už ale cudzí ľudia začali drzo ťahať od večere a ešte sa urážali, že nemám na ich poj***ný počítač zrovna čas, tak som si povedal, že serem ja na takých darmožráčov a cudzím ľudom za počítač už ani nepáchnem. To ste mali vidieť tú davovú psychózu. Odrazu som bol ja neochotný lakomý hajzel.
Jedna vec, ktorá ma neskutočne vytáča je, keď za mnou dolezie niekto, kto odomňa niečo chce a namiesto toho, aby ma slušne požiadal, tak sa ma spýta, či sa mne nechce urobiť to a to. Uvediem príklad: „Nechce sa ti vyniesť mi do bytu môj nový nábytok?“ No čo myslíš? Chce?!
Moja „obľúbená“ veta ale znie: „Tak čo, chceš mi pomôcť s diplomovkou?“ Jasnééé, po ničom inom netúžim, iba o desiatej v noci sedieť nad cudzou diplomovkou kvôli niekomu, kto nemá ani toľko chochmesu, aby vo svojej zabednenej hlave vykonštruoval jednoduchú vetu opytovaciu obsahujúcu kombináciu slov „prosím“ a „ďakujem“. Dotyčná osoba vie, na koho myslím a aj keď ťa mám stále rád, debila už pre teba zo seba robiť nebudem.
Netvrdím, že vyžadujem, aby predomnou ľudia padali na kolená, keď odomňa niečo potrebujú, ale nech sa netvária, že ja som nejaký ich poskok, ktorý hneď od samej radosti nabehne a urobí všetko, čo si pániček zažiada. Priznávam, že doteraz som bol naivný blb, ktorý veril tomu, že ľudia vedia oceniť dobrú vôľu, lenže to nie je vôbec pravda a ľudia si nevážia nič, čo je zadarmo. Cesta do pekla je dláždená dobrými skutkami.
Mám jednu známu, ktorá je už v pokročilom štádiu…hm…života a chodím jej pomôcť zvesiť záclony, umyť luster a opraviť zaseknutý počítač. Pokiaľ môžem, tak vždy prídem. Nikdy za to nič nepýtam a napriek tomu vždy dostanem niečo. Čokoládu, večeru, nejakú voňavku (aj keď len vzorku, ale predsa) alebo niečo iné, čo sa dá nájsť doma u dámy na dôchodku. Takýchto ľudí si ja nesmierne vážim a mám k nim veľkú úctu. Berte si z nej príklad.
No a prečo si už asi nikdy nevrznem? Hneď vám to vysvetlím. Na tú moju zjavnú dobroprajnosť, ochotu a naivitu sa totiž dajú celkom ľahko uloviť sexi kočky, hlavne tie inteligentnejšie. To mne vyhovuje. Tie vymleté rádoby herečky a modelky idú po prachoch a je im jedno, že dotyčný má ksicht ako riť paviána a inteligenciu betónovej steny. Ja mám rád šprtky. Elegantné, upravené šprtky v okuliaroch a peknom kostýme, ktoré túžia po mužovi, ktorý má city a pochopenie pre ich problémy. Také potom celkom úspešne reagujú na moju povahu a nejakým zázrakom tak prehliadajú môj face akoby vystrihnutý z Animal Planet. A sú poriadne nadržané! 👿
Bohužiaľ ich tá ich inteligencia nakoniec privedie k tomu, že si spočítajú, na čo všetko ma môžu využiť a už to nie je „Lejko, miláčik, keď mi nainštaluješ nových Simsov, tak si zo mňa môžeš urobiť ovocnú misu s čokoládovou polevou a hromadou šlahačky 😉 „, už je to „Leonid! Potrebujem, aby si mi okamžite nainštaloval Simsov, tak ma nezdržuj!“ Na to mám len jednu odpoveď.
Nie som žiadny milionár a deň za dňom strácam ochotu pomáhať druhým s ich sprostosťami a za peniaze to robiť tiež nemienim. Serem ja na vás, nájdite si iného blbca, ktorého budete využívať. Síce asi budem do konca života musieť venčiť valibuka vlastnoručne, ale aspoň sa nebudem cítiť ako niekoho dievča pre všetko. Okrem pár výnimočným ľuďom už opravujem počítač len sám sebe, s diplomovkami som skončil a tak isto aj so všetkým ostatným, pokiaľ sa vy ľudia nenaučíte používať čarovné slovíčka a neosvojíte si teóriu vďačnosti a úcty.
Týmto pre dnešok zatváram ventil na vypustenie pary z tlakového hrnca v mojej hlave a budem veľmi rád, ak sa v komentároch so mnou a ostatnými podelíte o váš názor na túto problematiku, či už patríte medzi naivných blbcov alebo sebeckých darmožráčov. Ďakujem.
Tweet