Nestarnúce evergreeny – 2. časť

Vzdávam sa! Koniec sveta v roku 2012? BULL-SHIT! Deň posledného súdu nastal a z hlbín Pekiel pekelných sa na nás rútia Štyria jazdci Apokalypsy, aby nás, hriešnych smrteľníkov, strestali za naše smrteľné hriechy.  Ó ľudstvo, tras sa a pros svojho Boha o milosrdnú spásu, pretože len toho bude ušetrené, ktorý veril do chvíle poslednej v hodnoty vznešenejšie ako prdel plnú peňazí, garáž plnú áut a posteľ plnú luxusných maloletých ku..ev!

Že čo ma tak nasralo? Fakt to chcete vedieť? Alebo viete čo? Ja si tu len tak akože položím link na tú Pandorinu skrinku a kto má dosť odvahy (alebo málo rozumu), nech si naň klikne. Ale varoval som vás!

Spokojne ste sa vygrcali? Uľavilo sa vám? Máte dosť? Tak si teraz spolu zahmkajme pri hudbe, ktorá vám upokojí črevá, zmierni migrénu a vráti potenciu.

AC/DC – Ride On

Pri počúvaní niektorých pesničiek sa mi stáva, že sa mi v hlave vynárajú akoby scény z nejakého fiktívneho filmu, pri ktorých práve daná pieseň hrá. Počas Ride On sa mi pred očami presne jedna taká vybavuje: Je noc, sedím v aute, mám za sebou stovky lenivých kilometrov a cieľ v nedohľadne. Oči mi klipkajú, do tváre mi fúka ľadová klíma a hlava mi padá na volant. Na ceste som sám, len v opačnom smere sa občas mihnú dva protiidúce lampáše a na chvíľu ma preberú z ospalej letargie. Na tachometri neochotne pribudol ďalší nekonečný kilometer.

Komplexnosť: 2/5
Šťava: 2/5
Prednes: 4/5
Pocit: Maximálna pohoda, pijánko, leháro, klídek, pošušňáníčko.

W.A.S.P. – Deal With The Devil

OK, OK, sľubujem, posledný krát W.A.S.P.. Ale keď ja si nemôžem pomôcť! Takto si ja predstavujem rock ‚n roll. Veľká úcta Kráľovi Elvisovi za to, že z toho urobil fenomén svojej doby, ale „bohužiaľ“ jeho hudba bola značne nadčasová a až o mnoho desaťročí neskôr prišiel zo samotných Pekiel Blackie Lawless so svojou krvilačnou kapelou a nasadili rock ‚n rollu to, čo mu celý čas chýbalo – gule, veľké chlpaté gule, jednu z kameňa a druhú z ocele.

Komplexnosť: 3/5
Šťava: 3/5 najprv, 5/5 na konci
Prednes: 4/5
Pocit: Toto budú hrať na mojom pohrebe, keď ma budú spúšťať v truhle do hrobu.

Jim Johnston / WWE – Crank The Walls Down

Áno, priznávam. Som fanúšik wrestlingu už od svojho detstva (po tomto si určite aspoň pol roka nevrznem 🙁 ). No čo, nemôžem byť dokonalý. Ale teraz k veci. Keď sa moji dvaja obľúbení wrestleri Chris Jericho a Big Show spojili do tag teamu, bol som vo vytržení ako židovský chlapec pred obriezkou. Každý z nich mal sám o sebe fantastickú doprovodnú muziku. Čo z toho ale dokázal vyrobiť Jim Johnston (aj keď až na druhý pokus, znalci budú vedieť o čom hovorím) ma veľmi, ale veľmi príjemne prekvapilo. Žiadna ďalšia tuctová zlátanina, žiadne pozlátka a torta bez výplne. Práve naopak, skladba napeckovaná machismom, testosterónom a muzikantským umením. Škoda len, že dnes už je to hudba minulosti a JeriShow už možno vidieť len na YouTube.

Komplexnosť: 3/5
Šťava: 4,5/5
Prednes: 4/5
Pocit: Mojo, svetlá reflektorov a davy hulákajúcich vidlákov, mmm 🙂

Numbers From The Beast – Flight Of Icarus

Originálnu verziu tohto songu od Iron Maiden považujem za jednu z ich najlepších výtvorov. Ak potom prídu nejakí nadšenci, aby z nej spravili cover-verziu, väčšinou to nedopadne dobre. Keď sa ale stretnú páni muzikanti ako Tim „Ripper“ Owens (Judas Priest), Doug Aldrich (Whitesnake), Jimmy Bain (Dio – nech mu je zem ľahká) a Simon Wright (AC/DC) tak dokážu z vynikajúceho songu urobiť majstrovské dielo, ktoré má absolútne všetko, čo poriadny heavymetal má mať a ešte aj so šľahačkou na vrchu.

Komplexnosť: 5/5
Šťava: 5/5
Prednes: 4/5
Pocit: Páni z Maidenu môžu byť pyšní. Up the irons!

Helloween – He’s A Woman, She’s A Man

Viete ako vznikla táto verzia pesničky pôvodne od Scorpions? Napumpovali do nej adrenalín, Speed a syndróm neposedných nôh. Potom do nej pustili poriadne vysoké napätie a zhodili z útesu do mínového poľa. Túto skladbu si rozhodne nepúšťajte za volantom, lebo budete viac bubnovať po palubnej doske a hlavách cestujúcich ako sa držať volantu. Nechcete predsa skončiť ako pytel na orgány. Namiesto toho sa radšej nechajte navliecť do zvieracej kazajky a priviazať remeňmi doma o posteľ, tak budete viac v bezpečí.

Komplexnosť: 4/5
Šťava: 5/5
Prednes: 4/5
Pocit: Plyn na podlahe, otáčky v červenom a prst na tlačítku Nitro.

Eminem – Sing For The Moment

Quelle surprise! (to mi poradil Breadfan) Leonid Francisci a hip-hop?! Možnože som zaujatý hajzel, ale kudos tomu, kto si ho naozaj zaslúži a v tomto prípade skladám pomyselný klobúk dole pred pánom Eminemom. Je síce pravda, že hudbu prevzal od Aerosmith (Dream On), ale nezhovadil ju na nepoznanie, práve naopak, dodal jej zaujímavý svojský kabát perfektne dotvárajúci atmosféru. Najviac ma ale dostal fantastickým textom a jeho podaním. Žiadna černošská frajerina, žiadne polonahé baby vrtiace riťami a ceckami, žiadne low-ridery, len krutá realita života v papuli hudobnej mašinérie, ktorá vás požuje a keď stratíte chuť, tak vás vypľuje na chodník do lepenkovej krabice.

Komplexnosť: 3/5
Šťava: 2/5
Prednes: 4/5
Pocit: Drsná a temná realita prerozprávaná úprimnými slovami bez servítky pred ústami.

Jimi Hendrix – Voodoo Child (Slight Return)

Najprv priloží prst zľahka na hmatník. Ten si spamäti nájde správny pražec a priškrtí oň strunu napnutú na prasknutie a chvejúcu sa samou nedočkavosťou. Potom mávne zápästím druhej ruky ako kúzelník čarovným prútikom a jediným presným úderom rozvibruje ovzdušie v celej miestnosti za pomoci bzučiacich zosilovačov a elektrickým napätím vybičovaných reproduktorov. Nebadateľným pohybom prsta potom z útrob gitary vydoluje vibrato tak jemné, že o ňom vie len on sám. Len tak, pre svoje vlastné potešenie. Zároveň ho pridusí wah-wah pedálom, aby mu mohol vzápätí vrátiť všetku energiu a nechal ju explodovať do okolia a vsiaknuť do nenásytnej zvukovej izolácie na stenách. Divoko kmitajúcu strunu vzdorovito drnčiacu o hmatník upokojí ľahkým dotykom a tá poslušne odhalí harmonické tóny ukryté kdesi hlboko vo svojom vnútri. Celé toto kúzlo ukončí napohľad jednoduchým, ale dokonale načasovaným pull-offom. Potom sa začne s rovnakou precíznosťou a vnímavosťou venovať ďalšiemu tónu v poradí bez toho, aby nad tým vôbec premýšľal.

Komplexnosť: 5/5
Šťava: 5/5
Prednes: 5/5
Pocit: Boh stvoril gitaru zo Stromu poznania dobra a zla, potom ju podal Jimimu a riekol: „Ohúr ma!“ A Jimi to dokázal.

Hotovo. Fajront. Padla. Dúfam, že sa vám songy páčili. Snažil som sa vám ukázať, že v každom z nich sa ukrýva nejaká hlbšia podstata a že hudba nemusí byť len produkt, ale aj umenie. O každej spomínanej piesni by som vedel napísať dlhočizný článok o tom ako vznikala, aké rôzne významy sa v nej ukrývajú, aké úsilie bolo vynaložené pri ich kompozícii a interpretácii a bla a bla a bla. Někdy příšte. Najprv ale musím zo seba vypudiť nejaký ďalší článok o tom, aké sú naše médiá skorumpované, ľudia vymletí a život úplne na hovno. To tu už dlho nebolo 😛