Šaty a auto robia človeka

Dnes som vtipný ako rakovina prostaty, tak ma berte s rezervou.

Ako som spomínal už dávnejšie, bacha na ženy a fúzatých chlapov za volantom. Je ale oveľa jednoduchšie orientovať sa podľa auta samotného. Je sakra rozdiel v tom, či si to pred vami po diaľnici prdká 70-kou geronto-bábina na prehrdzavenom Favorite alebo vás zozadu vyblikáva vyholený dement na čiernom sedmičkovom BMW z roku 1990.

Ja trávim na našich úžasných slovenských cestách-necestách pomerne veľa času a po toľkých kilometroch som nazbieral veľa skúseností a výmoľov. Dnes už viem celkom úspešne odhadnúť, čo za hovado sedí za volantom toho Touaregu a vďaka tomu sa mi ešte nestalo, že by po mne niekto za jazdy strieľal, ako je to zvykom za veľkou mlákou.

SUV

„Pozrite na mňa! Aj ja som tu! Som dôležitá osoba, všetci mi venujte pozornosť a obdivujte ma! Čo na tom, že ma žena podvádza a deti sa mi smejú, keď mám veľké predražené auto? Ha há!“

Pseudo-terénne autá typu Porsche Cayenne, BWM X6 alebo Cadillac Escalade sú celkom jednoduché na dešifrovanie. O svojom majiteľovi hovoria: „Mám malého vtáka“. Je to klasická diagnóza a dalo by sa povedať, že až cliché, takže si to odkrúťme hneď na začiatok a ďalším, menej priamočiarym diagnózam sa budeme venovať trošku neskôr.

Pochopím, že si niekto kúpi Toyotu Hilux alebo M1 Abrams, lebo býva v horách alebo na vidieku, kde potrebuje každé ráno merať cestu cez lesy a polia do najbližších potravín. Čo za debila si ale kúpi BMW X6-ku, ktorá si neporadí ani s mokrou trávou? Popri tom sa ešte tvári ako športové coupé, ale s jazdnými vlastnosťami kocky masla. O spotrebe sa radšej ani nebudem vyjadrovať.

SUV-čka boli cool pred 8 rokmi. Dnes také vlastniť je horšie ako mať herpes a pokiaľ nie ste práve arabský ropný barón, kúpte si za tie peniaze radšej permanentku do bordelu. Tam ich rozmery vášho kolibríka zaujímať nebudú.

Jedinou výhodou SUV je bezpečnosť. Pokiaľ sa zrovna nejdete pretláčať s rýchlikom, tak si môžte dať kľudne ruky za hlavu, preložiť si nohu cez nohu a počkať, až sa vynoríte na druhom konci toho Žiguláku.

Baby SUV

„Pozrite na mňa, aj ja mám SUV, aj ja som dôležitý!“

Do tejto kategórie patria autá typu Kia Soul, Honda CR-V alebo Lada Niva. Byť majiteľom takéhoto auta je ešte väčšia hanba ako vlastniť Hummer (napriek tomu, že Hummer je mŕtva značka). Vlastniť niektoré z mini SUV o vás prezrádza akurát to, že máte rovnako malý penis, ale ešte k tomu ste na tom zle aj vo finančnom oddelení a poriadny testikulárny kompenzátor si nemôžete dovoliť.

Ja osobne v tomto type vozidiel nevidím žiadnu pointu. Vo vnútri nie je o moc viac miesta ako vo Fábii a tiež nerozumiem, prečo do nich dávajú motory z elektrických zubných kefiek. Auto sa potom trápi ako otrok pri každom rozbiehaní a spotreba si to mieri kolmo hore. Mali ste si kúpiť radšej starú ojazdenú Liazku, ak tak veľmi túžite po lacnom a bezpečnom aute.

Hot hatch

„Schumacher je hovno!“

Za volantom áut ako Golf GTI alebo Octavia vRS vidím sedávať väčšinou mladých chalanov, ktorí si úspešne našetrili z brigády v McDonalde na hlučnú mašinku s trojciferným počtom koní pod kapotou. Na tom nie je nič zlé, aj predaj Big Macov je poctivá robota a obidve spomínané autá sú podľa môjho skromného názoru dobré.

Horšie to už je s povahou tých chalanov. Myslia si, akí sú zrazu dobrí šoféri a testosterón v hlave a snaha ohúriť baby na ulici ich núti zošliapnuť pedál až na podlahu vždy, keď naskočí zelená. Tých istých „závodníkov“ potom môžete nájsť o 300 metrov ďalej omotaných okolo betónového stĺpu…v horšom prípade zaparkovaných v zastávke MHD plnej škôlkárov.

Ešte šťastie, že ja som v McDonalde nikdy nebrigádoval, inak by som si určite jedno také aj ja kúpil a s najväčšou pravdepodobnosťou by som skončil ako ohnivá guľa valiaca sa 200 kilometrovou rýchlosťou z Pezinskej baby. Yeah!

„Vytunené“ auto

„[sedlák] Dӧӧӧ….nárazník….ӧӧӧӧӧ…reproduktor…ӧӧӧӧӧӧӧ……..prilepím dozadu……Marike sa bude auto páčiť…ӧӧӧӧӧ…..bude sex….hmmm….joooo, hőhőhő…. [/sedlák]“

Nehovorím teraz o závodných špeciáloch s bezpečnostnou klietkou, aero-packom, keramickými brzdami a masívnym turbom. Mám na mysli „inteligentov“, ktorí si svoje MB-čky oblepia univerzálnymi nárazníkmi z Tesca, na volante majú „kožušinu“ a na sedadlách poťahy z tých hrozných drevených guličiek. Samozrejme nesmie chýbať koncovka výfuku veľká ako Mexiko.

Takéto autá väčšinou spolu s ich majiteľmi pochádzajú z nejakého vidlákova, kde miestne kurtizány ujúkajú od radosti, keď môžu ich lokálnemu playboyovi zatrúbiť na fanfáru a za odmenu sa povoziť na jeho vyšperkovanom tátošovi. Hej, máte pravdu, hovorí zo mňa závisť. Úplne vám tie filcky závidím.

Musím sa ale priznať, že sa mi upravené autá páčia, ak tie úpravy majú nejaký zmysel. Ak si niekto dá na drahé auto drahé brzdy, drahú závodnú výbavu a dá si urobiť drahú úpravu motora a podvozku, aby ho potom prevetral na okruhu v Brne,  OK. Ak niekto na Škodu 100 primontuje nárazníky vlastného dizajnu a výroby, na kapotu airbrushom nastrieka umelecké dielo a zvnútra ho vyzdobí fantastickým osvetlením, aby povyhrával všetky možné súťaže, OK. Prečo si ale niekto dá na auto po dedovi všetky vianočné ozdoby čo našiel v pivnici a do kufra primontuje repráky z babkinho gramofónu? Žeby komplex menejcennosti?

Nákupný vozík

„Jéžiš, to budú baby závidieť, keď uvidia, akého zlatého Garfielda som si dala na okno.“

Rýchlo dvihnite riť zo stoličky a utekajte sa pozrieť, aké auto máte zaparkované v garáži. Ak je to niektoré z tých pidi autíčok typu Smart alebo Toyota iQ, tak sa môžete úspešne považovať za samovraha. Ja by som sa na vašom mieste určite necítil bezpečne v aute, ktorého deformačné zóny tvoria moje nohy a ktoré sa pri zrážke s trochu väčším autom správa ako futbalová lopta.

Navyše človeku, ktorý si kúpi niektorú z kórejských mini monštrozít,  by mali zobrať vodičský preukaz. Ten, kto si kúpi auto, do ktorého nebol vložený ani kúsok duše, snahy a vášne, sa do áut absolútne nerozumie a nemalo by mu byť dovolené nejaké šoférovať. Ja napríklad nemám absolútne poňatia o varení a preto to ani nerobím. Jedli by ste jedlo, ktoré by som vám uvaril? Nie? Tak prečo si kupujete auto od ľudí, ktorých ich práca vôbec nebaví?

Jedinú výnimku spomedzi nákupných vozíkov tvorí Fiat 500 Abarth, ktorý je dosť cool na to, aby vyvážil nedostatky svojich rovesníkov. Malé a vrtké autíčko, ktoré nevyzerá ako niektorý z Pokémonov, v ktorom ani 120kg hlavohruď nepôsobí čudne a ktoré svojou cenou a výkonom vie zahanbiť  nejedného zo svojich väčších nemeckých kolegov. Jedno z mála áut, ktoré pristane ako zmachlenej pipine, tak aj manažérovi v obleku.

Rodinné MPV

„Ste tam vzadu pripútaní?!“

V takomto type auta vo väčšine prípadov nájdete maminu alebo ocina vezúceho detičky do školy alebo na návštevu k babke. Z toho vyplýva, že sa nemusíte obávať nejakých náhlych úhybných manévrov na štýl leteckých súbojov z prvej svetovej, ani agresívnej jazdy či vulgárnej gestikulácie. Za volantom sedia zodpovední ľudia, ktorí vedia, čo je pre ich rodinu dobré. Práve preto si vybrali auto, ktoré má dostatok miesta v interiéri, je ekonomické a praktické. Navyše, na zadnom sedadle je kopec priestoru na rozširovanie vašej rodiny.

Vo všeobecnosti mám na cestách takéto autá rád, lebo sa okolo nich necítim ako na demoličnom derby. Len tak ďalej rodičia.

Hypercar

„Radšej ten plynový pedál nebudem moc dráždiť, nemám so sebou náhradné trenky.“

Slováci nepatria medzí práve najbohatších ľudí na svete. Nemáme tu ropu, nemáme ani diamanty a jediného, čoho máme až príliš veľa, sa zbaviť nemôžme, lebo by nás ostatné krajiny obvinili z rasizmu.

Keďže sme takí chudobní, tak je logické, že sa to tu práve nehemží všelijakými monštrami značiek Bugatti, Lamborghini alebo Ferrari. Iste, zopár šikovných šťastlivcov sa nájde a to sú práve tí ľudia, ktorým závidíte, keď vás na diaľnici predbiehajú v aute, ktoré stojí viac, ako vy zarobíte za celý život. Je im ale naozaj čo závidieť?

Cena auta nie je jediné číslo, ktoré vám spôsobí žalúdočné vredy. Pripočítajte si spotrebu jak sviňa, technické prehliadky každých 5km a pneumatiky, ktoré majú vyššiu cenu ako vaše deti. Poisťovne si asi tiež budú chcieť odkrojiť pekný kus z vášho koláča.

Sú iba 2 typy ľudí ochotných zaplatiť tú nehoráznu cenu za takýchto exotických krásavcov:
a) bohatí blbci, ktorí si myslia, že od rýchleho auta im narastie väčší vecheť a ľudia ich budú mať radšej, ale zároveň majú strach zošliapnuť ten pedál čo robí hluk až na podlahu;
b) nie až tak bohatí fajnšmekri, ktorí vedia oceniť inžiniersky um a výrobnú kvalitu týchto skvostov a vedia ich naplno využiť na závodnom okruhu.

Luxusná limuzína

„Šofér, vytrúbte tých policajtov nech uhnú z cesty. Ponáhľam sa na meeting s prezidentom.“

V luxusných autách ako sedmičkové Bavoráky a éčkové Mercedesy sa po našich diaľniciach vozia väčšinou samí papaláši. Auto takýchto parametrov budí v okolí rešpekt a dojem, že sa v ňom vezie niekto dôležitý.

Ak ste hrdým vlastníkom takéhoto kočiaru, rád by som vás upozornil na jeden malý, ale podstatný detail. Vaša dôležitosť nezáleží od toho, aké je vaše auto veľké ani koľko stálo, ale na ktorom sedadle počas jazdy sedíte.

Klobúk dole pred človekom, ktorý sa vezie na zadnom sedadle svojho auta. Byť hrdým majiteľom nejakého obrovského Bentley alebo Rolls-Royce a mávať prostredníkom zo zadného polootvoreného okna na nás, obyčajných plebejcov, to je niečo, čo väčšina z nás nikdy nezažije.

Keby som si ale ja mal vybrať, tak by som asi radšej bol ten šofér, pretože dobré autá milujem viac ako lesk a slávu našich papalášov.

Staré kraksne

„Hehe, 200 euro za toto auto, to je ako zadarmo. Zajtra už len dám vymeniť chladič, v stredu brzdy, vo štvrtok prevodovku a v piatok blok motora.“

Keď som bol mladý (nie že by som bol už starý), ešte v časoch gympla som často počúval od spolužiakov a kamarátov, ako sa chvastali svojou novou károu. Je pravda, že mať v tom veku pojazdné auto je super, ale byť majiteľom nejakého červami prežratého, prehnitého a spráchnivelého kusu šrotu nie je žiadna sláva.

Každý deň sa na ňom niečo pokazí alebo to odpadne a majiteľ sa môže iba modliť, že do najbližšieho servisu to auto príde „po vlastných“. To ho ale aspoň naučí vážiť si svoje peniaze, keďže ich zrejme nemá na rozhadzovanie a o to viac si bude dávať pozor a bude opatrnejší.

Zo starých rozheglaných kraksní mám na cestách strach ako z prehliadky u zubára. Buď ich riadia nevypočítateľní dôchodcovia alebo bezohľadní študenti, ktorí len predvčerom dostali vodičák a pár škriabancov na kapote ich neznepokojuje. Alebo niekto, kto si to práve šinie na demoličné derby a už sa nevie dočkať poriadnej márovačky…hm.

Tak čo, do ktorej kategórie patríte vy?

…a skôr, než sa nejaký z vás chytrákov opýta, aké auto mám ja, tak červený Ford Ka z roku 1996. Ten s tými hnusnými bakelitovými nárazníkmi vytiahnutými až po okná. Nepotrebujem si totiž nič kompenzovať…ale vymenil by som ho za  plameňmi a lebkami pomaľovanú monster-truck limuzínu plnú holých báb strieľajúcich z rotačných guľometov peniaze a pivo 👿