komentárov: 22

Dnes už nikto nepočúva country, chápesh?

Keď som bol ešte malé decko, o CDčkach sa mi ani nesnívalo, MP3 nikto nepoznal a keby som vedel, čo je to internet, asi by som to ani nevedel poriadne vysloviť. Jedno je ale isté – hudbu som dôverne poznal už keď som si nakladal do plienok. Myslím, že som svoju potrebu neustále počúvať hudbu zdedil po svojom otcovi. Ten má veľkú zbierku starých dobrých praskavých a šuštiacich LP platní a v nej všetko možné od rocku, cez country a pop až po klasickú hudbu. Keď som už bol vo veku, kedy som dokázal koordinovane pohybovať svojimi dengľavými končatinami, naučil som sa používať náš starý gramofón  Tesla Synkopa (mimochodom, neviete niekto, kde doňho zoženiem náhradné hlavy aj s ihlou?). Vyrastal som na veciach ako Elán, Fešáci, Greenhorns, The Police, Beatles, Rolling Stones, Abba a Boney M. Dnešnej generácii to už asi moc nehovorí.

Všetko sú to kapely, ktoré majú niečo spoločné a očividne (alebo skôr “ušičujne”?) to nie je hudobný žáner. Skôr je to filozofia hudobníkov a to, čo sa skrýva za ich motiváciou skladať skvelé pesničky, ktoré ešte aj dnešnú mladú generáciu dokážu osloviť. Táto filozofia, respektíve jej deficit, je príčinou existencie toho humusu, ktorý musím dnes počúvať. Dnes je všetko už len o peniazoch, nikto nemá žiadne “vznešené” hodnoty. Úspech sa hodnotí podľa zisku a všetko je merateľné peniazmi. Dobrý pocit zo skvelo vykonanej práce už nikoho nemotivuje.

Veľmi dobrým príkladom toho, ako sa hudobný priemysel v priebehu posledných desaťročí vyvíjal je film Dreamgirls. Jeden z dôvodov, prečo sa mi tento film páčil, je Eddie Murphy (po dlhom čase konečne v poriadnej úlohe a v serióznom filme). Ďalším a omnoho podstatnejším dôvodom bolo vyobrazenie vtedajšieho fungovania hudobného priemyslu (aj keď so zameraním na kabaretné vystúpenia a černošskú hudbu). Samozrejme, že aj vtedy išlo o peniaze. Ja to nikomu nezazlievam. Dobrý pocit nikomu chlieb do úst nedal. Čo sa mi ale na tej dobe páčilo a čo dnes už asi nikde nenájdete, je spôsob, akým sa hudobníci snažili vtedy peniaze získať – čo najkvalitnejšou a najprepracovanejšou hudbou a spevom. Pamätám si scény z tohto filmu, kde sa manažér neustále rozčuľuje nad tým, ako hudba nie je dostatočne precítená, ako jej chýba čosi, čo sa nedá opísať, ako treba vymyslieť niečo nové a neslýchané.

Dnes manažér hudobnej skupiny rozmýšľa skôr nad tým, ako ešte viac zvýrazniť cecky svojej zverenkine a s ktorým emom ju spárovať, aby sa o tom písalo v každom teenagerskom časopise. Hudba vôbec nie je dôležitá. Stačí pár klikov na počítači a ten automaticky a bezcitne vygeneruje nejaké tuc-tuc, na čo môžu 16-ročné pipiny z Hodruše Hámrov vrtieť riťkami na bratislavskej diskotéke, aby zaujali rakúskych “podnikateľov” kupujúcich omamné drinky za nemalé eury. S klipmi je to to isté. Černoši majú prdelaté černošky v bikinách premávajúce sa v lowrideroch a zhovadených Phantomoch po slnečnom predmestí a hotovo. Popové sliepky zase majú zváračské okuliare, metrosexuálov a počítačovo upravený hlas, aby nebolo počuť, ako strašne ziapu (p-p-p-poker face p-p-poker face). Nemôžem si pomôcť, ale dnes je tá hudba nejaká sterilná a oničom. Všetko je rovnaké, bez štipky originality a nápadu.

Neviem, či sú hudobné preferencie zakorenené hlboko v každom z nás alebo sa vyvíjajú postupne ako starneme. Jedno viem ale určite, a to že už od malička som závislý na hudbe. Nemyslím to teraz obrazne, ale doslovne. Keď čo i len kratšiu dobu nemám prísun svojej obľúbenej muziky, začnem byť  nepokojný ako kuchárka v školskej jedálni. Keď tak nad tým teraz uvažujem, už od detstva uprednostňujem rýchlu a energickú hudbu. Nech som chytil do ruky akúkoľvek platňu, vždy som si púšťal najčastejšie tú skladbu, ktorá bola výrazná, rýchla a melodická. Dialo sa to akosi samovoľne. Zrejme je hudobný vkus naozaj zakorenený v každom z nás už od narodenia. Ako základoškolák som fičal asi na všetkom, od rapu, cez disco, techno až po metal. Dalo by sa povedať, že som tak experimentoval a hľadal štýl, ktorý mi najviac vyhovuje. Dnes už viem celkom presne, aká muzika mi reže najviac, ale zase na druhej strane nemôžem povedať, že by to bol jeden konkrétny štýl alebo interprét. Je to skôr nejaká špecifická myšlienka, ktorá sa za mojou obľúbenou hudbou skrýva. Ťažko ju opísať jedným slovom. Aby sa mi hudba páčila, musí byť v prvom rade umením. Čo je to ale podľa mňa umenie je zase na ďalší článok, takže o tom snáď niekedy inokedy. Proste za tou hudbou musí byť nejaké úsilie a snaha autorov vytvoriť niečo poriadne. Ďalším kritériom je estetika – musí sa to dať počúvať. Mám rád starý metal z 80. a 90. rokov, pretože je naozaj prepracovaný, šťavnatý, komplikovaný a dokonalý svojou nedokonalosťou (samozrejme sú aj výnimky). Niečo také sa dnes už takmer nedá nájsť.

…mne sa to ale podarilo, keď som nedávno išiel kamsi autom a od nudy som sa začal prehrabávať v priehradke u spolujazdca v nádeji, že tam objavím nejaké moje CDčka. Žiadne z našich rádií sa totiž moc počúvať nedá. Fun Radio pozná len asi 4 pesničky a tie omiela stále dokola. Slovenský Rozhlas stále iba rozpráva, čo ma za volantom uspáva a zvyšok je niekde medzi tým. Keď nemám inú možnosť, tak si tam dám Expres kvoli častým dopravným informáciám. Na moje prekvapenie som v priehradke našiel straré zaprášené CD Ostrov Fešákú. S úsmevom a pocitom nostalgie som si pustil tento klenot českej hudby, a keď som sa viac započúval do starých známych piesní z môjho detstva, uvedomil som si, aká je tá hudba v skutočnosti dobrá, a prečo boli (a stále sú) Fešáci takí populárni. Niektoré ich piesne vyžadujú naozaj vynikajúce zvládnutie rôznych hudobných nástrojov a texty sú nápadité a vtipné. Je pravda, že Fešáci veľa piesní prebrali od zahraničných interprétov, ale napriek tomu je v nich stále cítiť, že do nich bola vložená veľká dávka úsilia a umu, čo je asi ten dôvod, pre ktorý som opäť začal počúvať country. Dnes už nič z toho ale nie je podstatné. Dôležité je, aby hudba vznikla rýchlo, aby to stálo 6,50 a aby tam boli cecky, drahé autá a pozérske hlášky pre teenagerov, ktorí nie sú schopní rozmýšľať sami za seba a potrebujú MTV, aby im diktovalo životný štýl. Dnes už nikto nepočúva country :(

Na záver ešte zopár mojich obľúbených songov, ak by ste si chceli spraviť obraz o tom, čo považujem za dobrú hudbu.

1) Brand New Sin – House of The Rising Sun

Už samotná pôvodná verzia od Animals je legendárna a chalani z Brand New Sin jej dali poriadne na prdel a vypiplali ju do maxima. Táto pesnička je podľa mňa najlepšia na počúvanie pred spaním, cez sluchátka a pekne na plné gule. Vtedy si dokážem vychutnať každý jeden tón a jeho intenzitu. Občas zadrnčí struna o hmatník, sem tam nejaký slide alebo vŕzganie prstov kĺzajúcich po hmatníku gitary. K tomu spevákov fantastický drsný hlas blúdiaci medzi tlmenými hĺbkami až po mohutné výšky. To všetko zabalené do lenivého rytmu na začiatku a postupne sa stupňujúcej intenzity z čistých gitár, cez elektrické riffy a sóla až po rýchle tempo na konci. Jeden z najlepších songov na svete.

2) W.A.S.P. – Cocaine Cowboys

Z iného súdku je táto pecka od W.A.S.P. – americkej kapely, ktorá funguje už dlhé roky a svoj zenit dosiahla v 80. rokoch. Blackieho uvrešťaný hlas skvele pasuje do ich divokého a energiou nabitého štýlu. Ja sa dokonca opovažujem ich nazvať AC/DC hair metalu, keďže ich piesne sú si tiež dosť podobné, ale každá jedna má svoje špecifiká. Konkrétne táto pesnička sa hodí na počúvanie v aute, hlavne na nejaký poriadny road trip s bandou kamarátov. Keď sa rozbehne refrén, tak je to jedna báseň – vietor vo vlasoch, dopravné značky sa mihajú po stranách ako rozmazané nečitateľné machule a kokainoví kovboji sa rútia sveteľnou rýchlosťou smerom k zapadajúcemu slnku.

3) Ozzy Osbourne – Mr. Crowley

Symbolom najväčších hudobných machrov pre mňa vždy boli a budú vymakané gitarové sóla. Nie každý dokáže poriadne vyprstovať gitaru tak, že sa dymí z hmatníka. Sú síce rýchli gitaristi, ale ja vždy hovorím “odtiaľ potiaľ”. Je hranica, za ktorou už tie superrýchle a supernáročné sóla proste nie sú počúvateľné. To najlepšie gitarové sólo musí byť zložité, aby ho bolo možné oceniť, ale zároveň musí byť aj uchu lahodiace. Nájsť tu správnu rovnováhu medzi týmito aspektami je neľudská úloha, a preto to dokázal len jeden z mála gitarových bohov – Randy Rhoads. Klobúk dole, ešte nikdy som nepočul gitaru plakať.

nikto-nepocuva-country


Ahoj, skutočne počúvaš aj country? A bluegrass? Lojza a Líza je úžasná vec, okrem iných, Paní má se má a veľa veľa ostatných. Počúvaš aj Roberta Křesťana a Druhú trávu? Kryla, Nohavicu, Plíhala? Veľmi málo ľudí ich pozná…Nohavicu aj áno, Kryla sem-tam, Plíhala veľmi striedmo.

Jennka - 26.8.2009 o 14:00

Odpovedať

Ahoj. Na country som vyrastal. Bluegrass az tak moc nie. Pocuvam hlavne metal, rock a blues. Tie veci od Fesakov poznam naspamat, ale ostatne kapely mi nic nehovoria, bohuzial. Clanok bol o country preto, lebo napriek jeho dnesnej relativne nizkej mainstreamovej popularite sa v nom skryva kus umenia a zrucnosti, co ja viem ocenit a chcel som poukazat na praznotu a komercnost dnesnej popularnej hudby. V Miley Cyrus teda moc umenia a zrucnosti nevidim :D

Leonid Francisci - 26.8.2009 o 14:08

Odpovedať

zatial co koment z pokecu sa mi zdal fajnovy, nemozem suhlasit s tymto clankom. Utekat k starej hudbe neni riesenie, a nemozno hodit setok terajsi hiphap ja nvm co tam konkretne opisujes do jedneho vreca. A tiez to tuctuc neni vzdy len tuctuc. Suhlasim ze najst kvalitu je tazke, no hladat v radiach (aspon tych svk) a youtube powered by mtv je sry dost velka pi****na. A “Chapesh by som isiel opatrne s kritikou, pretoze pochopit rytma je tvrdy oriesok, aj ked jeho srandy su casto zlee komercne

peto - 26.8.2009 o 17:23

Odpovedať

Nuž, Miley Cyprus či Cyrus či kerá mariá je skôr o niečom inom ako o hudbe, to je myslím každému jasné :) Na tých ostatných som sa ťa pýtala hlavne kvôli tomu, lebo je málo ľudí, ktorí ich poznajú – hlavne Křesťana a Druhú Trávu, ich muzikantské umenie je niečo neskutočné. Gitara, banjo, mandolína, dobro, bubny…a veľa iného. Taktiež prespievali veľa zahraničných pesničiek – hlavne bluegrassových – a Křesťan k nim napísal český text plus pridal svoje “drifty” čo sa týka hudby…je to jedna báseň.

Ale nie všetka dnešná hudba je iba prázdna a komerčná, treba iba vedieť hľadať :) mainstreamová hudba je taká, lebo sa páči najväčšiemu počtu ľudí, preto je hraná v rádiách, v televízii a podobne…ale stále existujú ľudia, ktorí tvoria hudobné skvosty, skutočne kvalitné veci :)
Ďakujem za článok inak, a tiež sa mi neskutočne páčil ten o pokeci :) obdivujem tvoju odvahu vydať sa do tej zvrátenej a podivnej džungle :)

Jennka - 27.8.2009 o 14:04

Odpovedať

Dovolim si nesuhlasit s tvojim tvrdenim “jej dali poriadne na prdel a vypiplali ju do maxima”. Ano, verzia od Brand New Sin je genialna ale je to nieco uuuplne ine ako povodna verzia. Skratka celym tym chcem povedat, ze pesnicku sa neda “vypiplat”. Vypiplat ju dokaze LEN povodny autor, podla mna…

Adam - 30.8.2009 o 22:15

Odpovedať

Nooo tak s clankom suhlasim hadam okrem toho, ze v pripade Beatles neslo o peniaze. Ono na zaciatkoch to samozrejme bolo o hudbe a o tom dat ludom nieco, ale neskor ked prerazili tak z nich spravili len obycajne stroje na vycucavanie penazi z mladych ludi.

Tomas - 31.8.2009 o 15:19

Odpovedať

Tak ja neviem, počúvaš hudbu celkom podľa môjho gusta, ale dobrý dojem pokazilo tvrdenie, že House of rising sun je pôvodne od Animals… :ˇ) Animals to prebrali od Dylana, a on ju mal tiež prebranú od chlapíka na ktorého meno si nespomeniem… ale nie je problém to dohľadať…

p.s.: peto, pochopiť riťma je fakt ťažké, hlavne pre jeho fanúšikov, ktorí nechápu, že on z nich jednoducho robí volov kvôli vlastnému zárobku

Octopus Syd - 1.9.2009 o 01:51

Odpovedať

Octopus Syd, pokial sa nemylim, tak House of the Rising Sun je ludova pesnicka. Ja som to s tou “povodnou” verziou myslel tak, ze BNS prerobili prave tu od Animals, cize ta v tomto ohlade bola ta povodna (lebo bola povodom tej verzie od BNS). Asi som sa zle vyjadril, moja chyba.

Leonid Francisci - 1.9.2009 o 11:25

Odpovedať

Moj styl je jednoznacne techno,hardstyle a rychlejsie veci. Ale vzdy ked si pustim country je mi skvele. Johnnyho Casha mozem pocuvat cele dni bez prestavky hociktory song od neho. Johnny spieval dusou a do hudby daval vsetko skoda ze (ako je v clanku napisane) dnesna hudba je lacna a popove hviezdicky na 5 minut sa objavuju kazdu chvilu. Kto to dokaze pocuvat je pre mna zahada

Speedlo - 1.9.2009 o 14:23

Odpovedať

Môžem s tebou súhlasiť. A práve pre dôvody v prvom a treťom odstavci najradšej počúvam Limp Bizkit – Significiant Other? Prečo? pretože mám pocit, že som po dosť dlhej dobre narazil na album ktorý je ÚPRIMNÝ….

Sedlak - 3.9.2009 o 17:16

Odpovedať

Cau, budem mat sice len 15, ale mozem povedat ze country je skvela vec. Ak cem nieco pocuvat tak si zapnem to a niekedy ked to nemam poruke tak aspon radio =/. Nohavica, Nedvedi, Michal Tucny, Lenka Filipova a vseliake trampske pesnicky – to je moj zivel, rozhodne by som nevymenila za terajsiu hudbu, hopity hop a spol, dead metal, a podobne kraviny v ktorych ide len o to co najviac vrestat az ta z toho boli hlava. Tie spominane kapely co mas hore vypisane sice nepoznam ale ako to opisujes tak musia byt dobre. Myslim ze ich zaradim do mojho playlistu na popredne miesto.+}

Jed - 4.9.2009 o 15:10

Odpovedať

Popová, ale aj okrajovo-žánrová hudba z minulosti bola oveľa nápaditejšia, než dnešné rýchlokvasné tvorby, ktoré veľmi rýchlo zapadnú prachom. Ale dnešnej mládeži to nevysvetlíš. Jednak mládež je vždy masírovaná (je to totiž najväčšia nákupná sila) a keď im siahneš na idoly, tak ťa ukameňujú. Ako človek, ktorý sa hudbe venuje viem, aký je proces výroby skladby, od zloženia hudby a textu, cez nahrávanie a produkciu podkladu, spevu, cez mixáž až po mastering. Dnes sa tvorí rýchlo, vo väčšom množstve a kameň úrazu – hlasnejšie, než je to znesiteľné. Mládež je lenivá si na svojom chrastítku nastaviť vyššiu hlasitosť, tak to nahrávacie štúdia robia za nich – na úkor kvality zvuku a pretekajú sa, kto urobí najhlasnejšiu nahrávku – loudness war (alebo brickwall). A ten, kto tvrdí, že CD je lepšie než gramofónová platňa (alebo že MP3 je vynález storočia), je podľa mňa hluchý a aj slepý a nevzdelaný zároveň (16 bitové rozlíšenie a limit krivky nemôže konkurovať analógovému záznamu, ktorý je detailnejši a dovolí si tú povestnú krivku 0 dB prekročiť ;).
S tvojím článkom musím jednoznačne súhlasiť. A vložku do starej Synkopy nájdeš len veľmi obtiažne, skús radšej cez nejaký gramoklub, prípadne vymeň prenosku a daj si na ňu dejakú novšiu hifi vložku s ihlou (mne sa machruje keď mám Technics s vložkou Ortofon). :)

blueneon - 8.9.2009 o 09:47

Odpovedať

článok ma zaujal a je v ňom veľa pravdy,ale čo sa tých radií týka tak treba počúvať slovenský rozhlas č.4 (radio_FM) tam sa človek stretne ešte s dobrou hudbou

Kárty - 3.3.2010 o 14:04

Odpovedať

Musím povedať, že aj mne sa článok veľmi páčil, absolútne súhlasím s autorom, asi som sa do neho práve zamilovala :D… Mr.Crowley je fakt super, a tá gitara hmm… Aj ja hrám, ale s týmto sa to nedá ani zďaleka porovnať

ja - 13.3.2010 o 16:58

Odpovedať

Táák.. a kde je beattles -here comes the sun ?? či AC/DC ? .. Rolling Stone ? .. Metallica ? .. Chuck Berry.. a jeho song Johnny B. Goode :. hmm ?? :D:D chýbajú mi tam.. áá. ten House of rising sun sa mi viac páči od Animals

Peto - 11.4.2010 o 18:15

Odpovedať

myslim ze viem o jednej skupine ktora vobec nie je taka ako opisujes…je to Amy Lee z Evanescence a myslim ze na tuto dobu je to jena z mala serioznych spevacok s naozaj skvelym hlasom

veronika - 13.4.2010 o 17:06

Odpovedať

plne s tebou suhlasim …dnesna hudba je vsetka rovnaka, umela a nezaujimava …

Alex - 14.4.2010 o 19:09

Odpovedať

Alex: ja by som s tebou vôbec nesúhlasil, nemôžeš hádzať všetko do jedného vreca. Áno musím priznať, že hudba typu hop-hip je úplne na nič a stále rovnaká, v každej piesni na ničo, alebo na niekoho nadávajú. A určite nemá najlepší dopad na dnešnú mládež, viď: http://www.youtube.com/watch?v=i5ci-pb4u1E (Laco majster slova). Podobne je na tom aj dnešná takzvaná diskotéková hudba, na jednej piesni viac času strávi počítačový maník ako spevák. Ale chcem povedať, že stále vzniká dobra a kvalitná hudba, len treba vedieť, kde hľadať. A musím autora článku podporiť, stará hudba napr: AC/DC, Beatles, Animals, Bob Dylan, Def Lepard a veľa iných je podľa môjho skromného názoru najlepšia.

Ivan - 18.4.2010 o 12:07

Odpovedať

ja veci ako Tesla Synkopa,elán,Fešáci,Greenhorns,ThePolice, Rolling Stones a Boney M veľmi dobre poznám a to mám 15 =)

Peter Mego - 27.8.2010 o 22:35

Odpovedať

tak to mas opät pravdu clovece vyborny clanok :)

Jakub - 28.10.2010 o 11:23

Odpovedať

Narážam na prvý článok o Fešákoch. NAOZAJ máš CD Salon Fešákú. Neviem ho zohnať na CD. Mám vinyl a ten si v aute nepustím. ďakujem za odpoveď. Jaro P.S. Je mi 50 a vyrastal som na Fešákoch. Nedám na ich hudbu dopustiť.

Jaro - 10.5.2012 o 22:01

Odpovedať

@Jaro: Uz ho nemam, kupil som ho otcovi na narodeniny niekedy velmi davno. Normalka original, uplne cisty zvuk bez sumu, parada. Skusal som to teraz vygooglit, ale nic. Sranda. Skus pobehat nejake kamenne obchody v BA, tam to mozno najdes v nejakej zapadnutej diere. Ja uz si ale fakt nepamatam, kde som to kupil.

Breadfan - 11.5.2012 o 07:59

Odpovedať

Pridať komentár

Diskusia je striktne moderovaná. Píšte len k veci a podľa možností inteligentne. Ak chcete kritizovať, buďťe konštruktívni. Komentáre typu "lol", flamewar, vulgarizmy a off-topic sem nepatria a budú zmazané.

Tvoje meno:

Sem napíš niečo inteligentné: