Stvorili sme Frankensteinovo monštrum!

Neviem ako vy, ale ja nie som ten typ človeka, čo o štvrtej ráno vstane, aby podojil kravy, vykydal hnoj a potom išiel oberať cibuľovníky. Nie som síce lenivý, ale mám rád pohodlie a uľahčovaním si mnohých vecí ušetrím kopec času. Z toho dôvodu mám doma mikrovlnku, práčku, umývačku riadu, frajerku a počítač s internetom. Zatiaľ čo všetky tieto zariadenia robia svoju prácu, ja sa môžem venovať svojim obľúbeným činnostiam. Čo sa ale stane, ak niečo z tých úžasných výdobytkov modernej doby prestane fungovať?

Je to už pár rokov dozadu, čo som si kúpil telku. Philips, aby som bol konkrétnejší. Pekný obraz, dobrý zvuk…to boli hlavné kritériá, ktoré som pri kúpe bral do úvahy a poviem vám, dámy a páni, bol som ja ale naivný blbec. Doma som sa prvých päť minút vytešoval zo super farieb a plynulého 100Hz obrazu. Všetky reklamy na JOJke boli odrazu tak pútavé, zaujímavé a s neskutočne hlbokou myšlienkou a vysokou informačnou hodnotou…haha, ani vo sne! Moja radosť začala postupne miznúť ako ozónová vrstva nad Amerikou v momente, keď som chytil do ruky diaľkový ovládač. Gombíky bolo treba stláčať tak silno, až moje prsty začali meniť farbu. Spomínam si, ako som začínal hrať na gitare a musel som si na prstoch „vypestovať“ mozole, aby ma neboleli z toľkého držania strún na hmatníku. To bolo oproti môjmu novému diaľkovému hotové pošušňáníčko. Akoby to beztak nebolo dosť nepríjemné, celé rozhranie reaguje tempom výstavby slovenských diaľnic. Už len keď chcete zmeniť hlasitosť, musíte gombík držať stlačený asi pol hodinu. Nebodaj chcete zmeniť stanicu, lebo práve začal film. Kým sa telka „prepne“, už je dávno po filme…ktorý nasledoval za ním. Toto zažijete samozrejme za predpokladu, že už máte všetky stanice naladené. Ja som v tomto optimista a pevne verím, že moje vnúčatá stihnú dokončiť zvyšných 30 staníc (z celkových 35). Stavím sa, že keby som tú bedňu rozobral, našiel by som v nej ozubené kolesá, malý vodopád a opicu, ktorá hýbe ovládacími pákami. Ešte dodám, že diaľkové som nakoniec musel reklamovať, lebo niektoré gombíky už bolo treba stláčať spôsobom komplikovanejším ako je dráždenie klitorisu. Nové diaľkové ovládanie fungovalo perfektne…2 týždne. Dnes používam tlačítka zabudované na telke. Síce som sa tak technologicky vrátil o 30 rokov naspäť, ale aspoň nemám ruky ako rybárske háky.

Nie dlho po kúpe telky som si povedal, že si kúpim aj DVD prehrávač. Nech prehráva DVDčka, DivX a MP3. Kúpil som si Philips. Spočiatku som bol skeptický, ale musím pochváliť pekný dizajn, svižný chod a hlavne diaľkové, ktoré funguje. Síce je ergonomické asi ako sovietska kalkulačka, ale aspoň si nemusím po každom stlačení tlačítka volať záchranku. Samotný prehrávač bol fantastický. Prehrával všetko od DVD cez DivX, XviD, WMV, MP3, WMA, JPEG. Len je škoda, že nezvládal titulky s diakritikou…a stále nahlas vrčal…a display bol nečitateľný…a obraz zrnil. Všetky tieto problémy ale nakoniec zmizli, keď ten krám prestal fungovať úplne. Škoda, že som stratil faktúru a záručný list, ale na druhej strane som si aspoň ušetril kopec frustrácie do budúcnosti.

Rozhodol som sa, že tentokrát sa trochu hecnem a kúpim si už rovno DVD rekordér. Chcel som taký, ktorý má pevný disk a ktorý vie prehrávať filmy aj z USB kľúčov. Nechcel som znova naletieť tým lacným šmejdom od Philipsu, a tak som si dal sakra záležať na tom, aby som kúpil poriadne. Radil som sa na diskusných fórach, čítal recenzie a študoval špecifikácie. Nakoniec som kúpil Philips…a poviem vám to úprimne, tento odstavec bude kurva dlhý.
Počiatočnú radosť z rozbaľovania a inštalovania novej hračky postupne vystriedali staré známe pocity zúfalstva a hnevu. Ak je niekto z vás náhodou zamestnancom Philipsu a stretneme sa niekde na ulici, povedzte radšej, že ste drogový dealer, budem k vám mať väčšiu úctu.
Rekordéru chvíľu trvá, kým sa uvedie do stavu použiteľnosti. To je ok, aspoň mám zatiaľ čas na krátku dovolenku pri mori. Po tom, ako sa ten krám konečne zapne, je potrebné sa preklikať cez milión úrovní a adresárov k tomu, čo chcem pozerať. Žiadne USB>Nazov filmu sa nekoná. Skôr Home>USB>Video files>Nazov filmu>Nazov filmu. Po čase sa film aj naozaj spustí, lenže ak chcete titulky, tak sa ešte trošku pohráte s diaľkovým. Options>Subtitles>Subor titulkov. Potom treba zvoliť ešte Central Europe pre správnu diakritiku, čo je asi ďalších 5 klikov v menu. To treba robiť zakaždým, keď si zapnete nejaký film, hoci aj ten istý dva krát po sebe. Hlavné je, že diaľkové má tlačítko „Subtitles“. To je tam na to, aby ste mohli titulky vypnúť.
Po tom, ako si konečne pustíte film a všetko nastavíte tak, ako ste chceli, páni z Philipsu majú pre vás nachystané ďalšie prekvapko. Prehrávač totiž veľmi rád a veľmi často počas prehrávania filmov zamŕza. Je úplne jedno, aký je film dlhý, v akom je formáte, aký používa kodek a v akom je rozlíšení. Proste čas od času tá sviňa zamrzne. Raz som si dokonca pozrel jeden film bez prerušenia (WOW!). V priemere mi ale šťastie vydrží asi tak 10-15 minút. Zábava ale nekončí. Zamrznutý prehrávač sa asi po 2 minútach ničnerobenia uvedomí a reštartuje sa, čiže prebehne celý nekonečný cyklus zapínania sa. V momente, keď sa zapne, sa opäť vypne. Tým sa proces reštartovania ukončil a vy musíte ten diablov vynález zapnúť ešte raz ručne a viete, že to nebude trvať práve 5 sekúnd. Ak si myslíte, že si robím srandu, tak ste na omyle. Mne to vôbec nepripadá smiešne! Príďte ku mne domov, rád vás nechám pohrať sa s tým kravským lievancom.
Našťastie existuje možnosť aktualizácie firmware, či už z DVD alebo z USB kľúča. Nanešťastie to vôbec nefunguje. Rekordér si potrebné veci stiahne na svoj pevný disk, potom sa reštartuje (Bože, daj mi silu!), potom vypíše „ERR DOWNLOADING“ a potom sa znova reštartuje! Už som v koncoch.
Ináč, keď už som pri tom USB kľúči…tiež neviem, aký retardér navrhoval predný panel. Aby ste mohli zapojiť čokoľvek do USB portu, musíte vyklopiť také malé dvierka na prednom paneli. Lenže tie sa poriadne otvoriť nedajú, pretože po vyklopení sa opierajú o povrch stolíka, na ktorom mám to DVDčko položené. Ak tie dvierka otvorím úplne, aby som tam mohol strčiť USB kľúč, celý predok rekordéru sa nadvihne a „visí“ vo vzduchu.
Neviem, či stíhate sledovať, čo všetko je s tým krámom na hovno, ja osobne už som z toho jeleň, ale rovnako som aj dôsledný, a preto nemôžem vynechať ďalšiu, podľa môjho názoru dôležitú chybu – časované nahrávanie. Celé rozhranie nastavovania vyzerá, ako by ho robila úplne iná firma. Graficky vôbec nezapadá do ostatného rozhrania rekordéru, dokonca má aj svoje vlastné tlačítka na diaľkovom. Navyše nie je na rozdiel od zvyšku v slovenčine, ale len v angličtine. Aby som si nastavil časované nahrávanie, musím prejsť procesom, ktorý trvá dlhšie ako zrodenie vesmíru a postláčam toľko tlačítok (vrátane tých farebných na teletext), že sa mi o nich potom ešte týždeň sníva. No a potom ten hajzel pri nahrávaní aj tak zamrzne!
Je aj poriadne hlučný. „Vďaka“ tomu som si všimol, že sa v noci (a niekedy aj uprostred dňa) samovoľne zapína. Možno predpokladá, že ho na ďalší deň budem chcieť používať, a tak sa mi týmto snaží skrátiť čakanie na to, kým sa zapne…milé od neho, fakt!

Predpokladám, že väčšina z vás má doma počítač. Buď to, alebo ste si túto stránku vycucali z vredu na nohe. Musím sa priznať, že ja trávim za počítačom veľa času. O to viac som si navykol na pohodlie vybavovania záležitostí cez internet. Nedaj Bože, aby niečo prestalo fungovať…a Boh dáva…a veľmi rád…a veľmi často! Neviem či je to len blbá náhoda alebo nejaká kliatba, ale odjakživa mám smolu na monitory. Môj prvý monitor mi vybuchol pred očami. Jedného krásneho dňa si len tak ťukám do klávesnice a zrazu rana jak sviňa a z monitora sa valia kúdoly dymu. „Výborné“!
Sused mi daroval svoj monitor (ktorý ukradol v práci). Ten po asi mesiaci začal po mne strieľať elektrické iskry, čo ma presvedčilo, že ho radšej strčím do pivnice a nechám zapadnúť prachom. Spolu s novým počítačom som si kúpil aj nový monitor. Ten musel byť nejaký extra húževnatý, lebo mi vydržal až pol roka, kým sa na ňom začali objavovať tiene, potom sa obraz začal vlniť a nakoniec po ňom ostala len čierna obrazovka. Ak by mal niekto záujem kúpiť 3 pokazené monitory, dajte mi vedieť, aspoň sa mi uvoľní miesto v pivnici.
Onedlho som si k novému počítaču kúpil aj notebook. Už asi tušíte, čo bude nasledovať…  Monitor pravdepodobne dostal ovčie kiahne. Červené bodky blikali po celej obrazovke. Najprv som myslel, že sú to vadné pixely, ale toľko na jednom malom LCD, to už by bolo trošku moc. Nakoniec som zistil, že chyba bola v kábli, ktorý vedie obraz od grafiky do LCD. Stačilo ním „trošku“ pohýbať a problém sa na pár dní vytratil. Človek si zvykne na všetko a ja už svoju pravidelnú rutinu rozoberania a skladania notebooku ani nevnímam. Mám to namiesto chodenia do kostola. Tiež pri tom pár krát zoberiem meno Božie do úst, žehnám sa, modlím sa a vystieram ruky k nebesám.
Čo sa týka počítačov, tak monitory nie sú to jediné, čo ma nasiera. Vymenil som už nespočetné množstvo CD/DVD mechaník. Tie by mali obchody zaraďovať medzi spotrebný materiál, rovnako ako prázdne DVDčka a papiere do tlačiarní. V tesnom závese sa držia myši. Či už optické alebo klasické guličkové, vydržia pár mesiacov a potom idú do sráku. Buď je to senzor, tlačítka, alebo scrollovacie koliesko. Myši kupujem častejšie ako toaletný papier. Mali by ich predávať vo výhodných baleniach po viacero kusov. Prosím si desať, ďakujem!
Nakoniec už len doplním, že môj (nie práve lacný) notebook má svoje špecifiká, ako napríklad super-hlučný ventilátor; plasty, ktoré menia farbu; strácajúce sa písmenká na klávesnici; uvoľnené konektory; nefunkčnú DVD mechaniku; napájací adaptér, ktorý sa rozpadáva a batériu, čo vydrží 7 minút (keď nie je vonku moc chladno).

Ak chcete poznať odpoveď na otázku, ktorú som položil na začiatku, skúste sa na chvíľu vžiť do mojej kože a musí vám byť hneď jasné, čo sa stane, keď mašina prestane poslúchať – ľudia sa začnú meniť na svoje prehistorické proťajšky, po civilizovanom správaní sa len tak zapráši a zostanú len zvieracie inštinkty, ktoré nám šepkajú: „Nájdi čo najväčší kameň a rozmláť ten zasraný kus železa na maderu!“ Keby ste videli, čo ja niekedy vyvádzam za počítačom, asi by pre vás výraz „amok“ dostal úplne nový rozmer. Veď len pred pár týždňami sa pod mojimi oknami upálila jedna mníška po tom, čo chvíľu počúvala môj „rozhovor“ s počítačom a odkedy som sa na svoj notebook pokúsil  nainštalovať Linux, už ponad môj dom nelietajú žiadne lietadlá.

Keďže už mám takmer prázdnu batériu a myš som práve hodil do koša, budem musieť končiť, ale ešte by som rád citoval pána menom Steve Wozniak, ktorý má s počítačmi asi trošku viac skúseností ako ja…je totiž zakladateľom spoločnosti Apple. Ten raz povedal múdru vetu, s ktorou sa silno stotožňujem: „Nikdy never počítaču, ktorý sa nedá vyhodiť von oknom.“ …AMEN!