Vianoce sa blížia…ja chcem pod stromček lobotómiu

Milujem Vianoce. Už ako malé decko som sa vždy tešil na sviatok pokoja, radosti, času stráveného s rodinou a na dostávanie darčekov. Vždy som sa napchával sladkými oplátkami a čipsami, pozeral rozprávky z čias druhej svetovej vojny a netrpezlivo čakal na Vianočnú večeru, pretože po nej bude čo?

Vianočná atmosféra sa odvtedy zmenila ako politický režim v 89-tom. Ľudia už viac netúžia po hodnotách z obdobia pred nežnou revolúciou. Dnes máme demokraciu, a to nám dáva perfektnú výhovorku na to, aby sme boli skazení túžbou po peniazoch. Nevravím teraz o obyčajných smrteľníkoch ako vy, ja alebo tí páni, ktorí o pol ôsmej ráno kosia pod mojimi oknami trávu (grrr). Hovorím o ľuďoch, ktorí majú na starosti veľké firmy, ako je T-Mobile, Tesco alebo Cech Nenažraných Politikov SR.

Aj symboly Vianoc už nie sú to, čo bývali. Pamätáte si na toho milého bradatého deduška s ruským prízvukom, s palicou, na ktorej má zvončeky a v modrom kabáte? No tak naňho veľmi rýchlo zabudnite a uvedomte si, v ktorom storočí žijete. Kresťania síce uctievajú Ježiška, ale je mi veľmi ľúto. Dnešnému svetu vládne komercia a Ježiško nepredáva. Viete čo predáva? Ja Vám to poviem. Sex a Santa Claus. Jediný rozdiel medzi nimi je, že Santa je mládeži prístupný. A čo má pre Boha Santa Claus spoločné so sexom? Takto sa Vás spýtam: Čo si pomyslíte o cudzom človeku s veľkou bradou a v divnom červenom kabáte, keď si posadí Vašu malú dcérku do lona, pohladká ju po jej nevinnej tvári a s iskrou v oku sa jej spýta, čo jej má Santa priniesť na Vianoce pod stromček? „Páčil by sa ti koník, na ktorom by si si mohla zajazdiť? A čo takto kečísp? Nechceš radšej lízatko? Alebo prísť na prehliadku Santovej dielne a pohrať sa s jeho trpazlíkmi?“ No ďakujem pekne, žiadny péďo sa mojich detí chytať nebude!

Neviem, či ste si to všimli, ale v mojej obývačke nie sú Vianoce 24. decembra. Ja sa mám lepšie ako vy, lebo u mňa Vianoce začínajú už v polke októbra a končia niekedy v prvom januárovom týždni. Oh áno, užívam si ich naplno a to od momentu, keď zapnem telku. Každá druhá reklama ponúka nejaké vianočné akcie. Boli ste tento rok dobrí? Pod stromček si môžete kúpiť kadejakú hovadinu od výmyslu sveta, ktorú použijete len ako lapač prachu vo Vašej pivnici. Ale pozor! Je za polovičnú cenu, takže ju chcete. A keď nie, tak mi dajte vedieť, ja ju chcem určite!

Každý z nás má len obmedzený apetít. Nemôžete sa predsa ládovať do nekonečna. Tak isto je to aj s komercializáciou Vianoc. Firmy nám spotrebiteľom pchajú do krku ich produkty guľometnou paľbou, ale každému sa ten žalúdok raz naplní a hodí z toho takú tyčku, že to neutriete ani titulkou Nového Času. Mne osobne už všetka tá reklama lezie von ušami a to ešte len začal advent…ďakujem pekne. Asi si miesto sviečky zapálim rovno celý bejvák.

…a viete čo je na celom tomto dementnom systéme najironickejšie? Napriek tomu, že som denno-denne zasypávaný ponukami, akciami, zľavami a lákadlami, stále nemám nakúpené darčeky. Prečo? Lebo neviem čo. A to je problém celej tejto vianočnej situácie. Zo všetkých tých ponúk som zmätený ako vianočný kapor so zlým tušákom. Kúpim mame nový GPS navigátor? Alebo bratovi drvič odpadkov? Alebo otcovi snáď darčekovú kazetu Versace? No ťažko si vybrať, keď je toľko iných ponúk a všetky za skvelé ceny. Voľakedy stačilo kúpiť bratovi pomaranč a babke masť na ekzém. A žiadne akcie neexistovali! Aj pre tú masť ste sa museli trepať do hlavného mesta. Dnes už Vám všetko pchajú do prdele až po okraj.

Jediné, na čo sa teším, je večer 24. decembra, kedy rodinným príslušníkom hodím do hlavy ich blbé darčeky, sadnem si do kresla, jedna ruka v miske s čipsami a v druhej ruke pohár s Vineou a budem si vychutnávať to ticho, ktoré nastane, keď všetky reklamy zavrú svoje ukričané huby a všetci manažéri predaja si štrngnú pohármi šampanského a spoločne oslávia ukončenie predvianočných bojov o zákazníkov. Lebo vtedy už bude po všetkom.

Milujem Vianoce. Už ako malé decko som sa vždy tešil na sviatok pokoja, radosti, času stráveného s rodinou a na dostávanie darčekov. Vždy som sa napchával sladkými oplátkami a čipsami, pozeral rozprávky z čias druhej svetovej vojny a netrpezlivo čakal na Vianočnú večeru, pretože po nej bude čo? Svätý pokoj!

Na záver ešte pripájam celkom milú básničku, ktorú mi poslal kamarát. Enjoy:

Vianoce, bim-bam-bom,
vajcia mi bijú ako zvon.
Keď ti počas sexu ochabne,
tak si nemiloval poriadne.
Súlož má však jeden háčik,
musí sa ti baba páčiť.
Rob jej to stále dokola,
až tvoje meno zavolá.